Najväčšiu atrakciu si však nechal na stredu, keď na mimoriadnej tlačovej konferencii strhol plachtu zo vzácneho pokladu, ktorý jeho vláda získala späť pre Maďarsko.
„Keď je to naše, je lepšie, ak je to u nás, ako u iného. Aj preto sme rozhodli o návrate do vlasti,“ povedal Orbán o časti Seusovho pokladu, siedmich strieborných a pozlátených antických nádob z kolekcie štrnástich kusov, ktoré pred štyrmi desaťročiami mladý vojak vykopal na severnom brehu Balatonu a po jeho záhadnom skone sa objavili na aukcii na Západe.
Z dražby museli byť stiahnuté, lebo predajca nebol schopný hodnoverne preukázať ich pôvod. Maďarsko na unikátne bohato zdobené artefakty vážiace 70 kilogramov vznieslo nárok, ale keďže ani jeho úrady nemali z „čiernej“ vykopávky dokumentáciu a presné miesto nálezu nebolo identifikované, procesy prehralo.
Argumenty, že na nádobách je vytepané meno Seuso, ktorý bol pred pol druha tisícročím vysoký hodnostár v niekdajšej rímskej provincii Panónia, súčasnom maďarskom Zadunajsku, ako aj slovo Pelso, čo bol latinský názov Balatonu, súdu nestačili.
Maďarsko napokon za návrat polovice známej zbierky muselo zaplatiť 15 miliónov eur. Opozícia namieta, že táto vysoká suma sa mohla využiť radšej pre ľudí v núdzi, Orbán však jej výhradám nemieni osobne čeliť. Televíznu debatu premiérskych kandidátov odmieta, lebo vraj nevidí nijakého skutočného vyzývateľa. Namiesto toho v dlhom rozhovore v jasne provládnej verejnoprávnej televízii pochválil svojho emisára, ktorý návrat pokladu dohodol, že sumu zjednal na tretinu výkričnej ceny z roku 1990. Premiér navyše tvrdí, že Maďarsko si to, čo mu patrí, nekúpilo, ale len uhradilo „kompenzačnú odmenu“.
„Je to rodinné striebro Maďarska,“ vyhlásil Orbán. „Keď je krajina silná a rešpektovaná, tak je schopná získať späť to, čo je jej,“ citovala ho agentúra MTI. Orbán oznámil, že v celosvetovom meradle unikátne archeologické skvosty budú tri mesiace vystavené v budove parlamentu, kde si ich návštevníci môžu bezplatne pozrieť. A neskôr, doplnené o zvyšných sedem kusov, ktoré sú stále v Británii, by sa mali stať „korunným klenotom“ muzeálnej štvrte. Tú v rámci kontroverzného nákladného projektu plánuje Orbánova vláda otvoriť v oblasti budapeštianskeho Námestia hrdinov do štyroch rokov.
Hoci vláda tvrdí, že načasovanie návratu pokladu tesne pred volebným 6. aprílom je vec náhody, ktorá závisela od vydania vývozného povolenia od britských úradov, podľa Attilu Juhásza, analytika Political Capital, ide o premyslený propagandistický ťah. „Aj touto kúpou sa vláda pokúša posilniť svoj imidž obhajcu maďarských záujmov zveľaďovateľa národného majetku. Ukazuje tiež, že čo jej predchodkyne nedokázali dosiahnuť, to sa teraz podarilo,“ cituje ho denník Blikk.
Aj podľa politológa Zoltána Laknera návrat časti pokladu dobre zapadá do symbolickej logiky Orbána o silnom vodcovi. „Získa späť, čo je naše, alebo by nám malo patriť, či ide energetické firmy, alebo umelecké poklady. Premiér pri každej príležitosti posilňuje politickú identitu svojich stúpencov, pre ktorých aj poklady pochádzajúce z niekdajšej panónskej provincie sa môžu stať symbolom maďarskej veľkosti, znovuzískanej autority a činorodej sily, ak bol jeho pokus úspešný,“ povedal pre denník Népszabadság.