Dánsky expremiér v nedeľňajšom rozhovore pre nemecké médiá zároveň označil rozšírenie aliancie smerom na východ za jeden z „najväčších úspechov našich čias, no úloha ešte nie je splnená“. Šéf NATO taktiež poznamenal, že vzťahy s Ukrajinou sú síce „čoraz silnejšie“, no jej členstvo v 28-člennej organizácii nie je v „najbližšej budúcnosti prioritou“. Aliancia však každopádne chce Kyjevu pomôcť pri reforme armády.
„Zvažujeme nové operačné plány, vojenské manévre a vhodné posilnenie vojakov. Napríklad, presunieme viac lietadiel do pobaltských štátov,“ povedal Rasmussen, podľa ktorého Rusko „porušilo právo Ukrajiny na slobodné určovanie svojho osudu“. Šéf vojenského zoskupenia však jedným dychom vyjadril „snahu hľadať diplomatické riešenia krízy na Ukrajine a záujem nechať komunikačné kanály s Rusmi otvorené“.
Rusko vraj sťahuje svojich vojakov od ukrajinských hraníc
Rusko v minulých dvoch dňoch výrazne znížilo stavy svojich jednotiek na hraniciach s Ukrajinou. Oznámil to kyjevský denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na armádne zdroje. V súčasnej dobe je podľa nich v pohraničných oblastiach sústredených okolo 10-tisíc ruských vojakov, zatiaľ čo údaje z minulého týždňa hovorili o počtoch dvojnásobne až trojnásobne vyšších.
Informácie o rozmiestnení ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach sa výrazne líšia a nie je možné ich hodnoverne overiť. Šéf ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Andrij Parubij minulý štvrtok vyhlásil, že Rusko už stiahlo k hraniciam s Ukrajinou približne 100-tisíc vojakov. Podľa západných expertov je ale tento údaj výrazne nadsadený. Spojené štáty odhadujú stav ruských vojsk na 20-tisíc, západoeurópske bezpečnostné agentúry uvádzali začiatkom minulého týždňa počet 30-tisíc.
Rusko začalo sústreďovať svoje jednotky pri ukrajinských hraniciach súbežne s obsadením Krymského polostrova. Ruskí vojaci a neoznačení príslušníci ruských špeciálnych jednotiek sú rozmiestnení hlavne pri hraniciach s Charkovskou, Doneckou a Luhanskou oblasťou, osídlených silnou ruskojazyčnou menšinou. Ich prítomnosť na dostrel od ukrajinskej hranice zdôvodňuje Moskva obavou z protiruských nacionalistických nálad na Ukrajine.
Podľa ukrajinských vojenských zdrojov sa pravdepodobnosť ruskej invázie na východe Ukrajiny znižuje. „Už druhý deň je zjavný odchod vojakov, ich počet v pohraničných oblastiach neprevyšuje 10-tisíc,“ povedal agentúre Unian šéf ukrajinského Strediska pre vojenské a politické štúdiá Dmytro Tymčuk. Neznamená to ale podľa neho, že „Ukrajinci sa môžu zbaliť a ísť domov“.
Tymčukovu informáciu potvrdil agentúre AFP hovorca ukrajinského ministerstva obrany Olexij Dmytračkivskyj. Dôvodom podľa neho môže byť samotná obmena jednotiek, pohyby vojsk ale môžu súvisieť aj s rusko-americkým vyjednávaním o uvoľnenie v rusko – ukrajinských vzťahoch.
O riešenie konfliktnej situácie v Paríži hovorili ministri zahraničia USA a Ruska John Kerry a Sergej Lavrov. Rozhlasová stanica Echo Moskvy v pondelok v tejto súvislosti publikovala zoznam požiadaviek, ktoré vraj Kerry v Paríži Lavrovovi odovzdal. Stiahnutie ruských jednotiek do miest, kde sa nachádzali pred 1. marcom, je medzi americkými požiadavkami na prvom mieste.
Ďalšou požiadavkou Washingtonu je prevedenie medzinárodných inšpekcií Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na celom ukrajinskom území a to aj vrátane obsadeného Krymu. Moskva zatiaľ ukrajinské inšpekcie OBSE pripúšťala, nesúhlasila ale s prítomnosťou pozorovateľov na Kryme.
Treťou údajnou požiadavkou Kerryho je začatie priameho dialógu medzi Moskvou a Kyjevom a štvrtou uznanie výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa na Ukrajine budú konať 25. mája.
Moskovský rozhlas upozornil, že návrat anektovaného Krymu Ukrajine medzi americkými požiadavkami nie je. Lavrov, ktorý označil štvorhodinovú parížsku diskusiu s Kerrym za veľmi konštruktívnu, vraj prisľúbil, že bude požiadavky USA tlmočiť v Kremli. Zdôraznil zároveň, že hlavnou požiadavkou Ruska je federalizácia Ukrajiny.
Medvedevova vláda zasadala v krymskom Simferopole
Ruský premiér Dmitrij Medvedev s polovicou ministrov svojej vlády priletel do Simferopoľa, správneho strediska anektovaného Krymu. Sám Medvedev to oznámil na svojom twitterovom účte. „Sme v Simferopole. Vláda tú posúdi rozvoj Krymu,“ uviedol.
Foto: Reuters
Podľa agentúry ITAR-TASS je vo vládnej delegácii na Kryme osem podpredsedov vlády vrátane Dmitrija Rogozina, námestníka premiéra zodpovedného za zbrojnú výrobu. Doteraz najvyšším ruským predstaviteľom, ktorý anektovaný Krym navštívil, bol minister obrany Sergej Šojgu.
Medvedev minulý týždeň uložil šéfom jednotlivých rezortov viacero konkrétnych úloh súvisiacich s integráciou obsadeného polostrova do systému ruskej štátnej správy. Osobitný dôraz ruské štátne médiá kladú na plány ministerstva práce a ministerstva financií zvýšiť platy štátnym zamestnancom, ktoré chce Moskva dorovnať na celoštátny ruský priemer. Revíziou majú prejsť aj penzie.
Rusko chce podľa agentúry ITAR – TASS na Kryme zriadiť autonómnu ekonomickú zónu, aby sa polostrov nestal jednoduchým príjemcom dotácií z centra, ale samostatnou hospodárskou jednotkou. Počíta sa s daňovým zvýhodnením, ktoré má prilákať ruských i zahraničných investorov, zlepšiť sa má aj letecké spojenie s ruskou pevninou.
Podľa správ ukrajinských médií situácia na Kryme zatiaľ nie je dobrá. Mestá sa stretávajú s výpadkami elektriny, pretože dodávky energie z ukrajinskej pevniny slabnú. Nádeje dôchodcov na dvojnásobne vyššie penzie sa zatiaľ nenaplnili, dôchodky sú len v nezmenenej výške vyplácané v rubľoch. Bankomaty sú vraj prázdne, pred obchodmi sa tvoria dlhé fronty.
Berlín sa chce zapojiť vojensky, zvažuje stíhačky na východe
Nemecká vláda zvažuje spôsoby väčšieho zapojenia krajiny do diania na medzinárodnej scéne a do úvahy v súvislosti s udalosťami na Kryme pripadá aj vojenská pomoc pre niektoré východoeurópske členské krajiny NATO.
Podľa nedeľňajších informácií nemeckého týždenníka Spiegel je ministerstvo obrany pripravené ponúknuť šesť lietadiel pre kontrolné misie NATO vo vybraných krajinách. To by viedlo k zdvojnásobeniu súčasného stavu.