Hoci EÚ opakovane varovala Rusko pred ďalšími krokmi na Ukrajine, nezdá sa, že by siahla k tvrdšiemu postupu proti Kremľu. V pondelok sa zídu ministri zahraničných vecí únie. Podľa zverejnených informácií však budú rokovať len o tom, či na zoznam ruských činiteľov, ktorých už zasiahli niektoré opatrenia, pribudnú ďalší.
Na východnej Ukrajine zatiaľ proruskí ozbrojenci obsadzujú úrady a sídla bezpečnostných zložiek vo viacerých mestách. Zo Slavianska už hlásia po bojoch s nimi mŕtvych a zranených. "Bola to koordinovaná ozbrojená akcia s cieľom získať kontrolu nad kľúčovými časťami východnej Ukrajiny. Nestalo by sa to bez Ruska,“ jasne poukázal na Twitteri šéf švédskej diplomacie Carl Bildt na to, že za víkendovými udalosťami podľa neho stojí Kremeľ.
Bezpečnostný analytik a odborník na postsovietsky priestor Mark Galeotti si myslí, že nie je ani tak podstatné, koľko ruských vojakov sa teraz podieľa na nepokojoch na východnej Ukrajine.
"Keď sa na to sústredíme, do istej miery nám uniká podstata. Miestne ruské elity na východnej Ukrajine, vo všeobecnosti skorumpované, ktorých obchody závisia od ich vzťahov s Ruskom, aktívne spolupracujú s Moskvou. Sú schopné dať dokopy značné množstvo dezertérov z bezpečnostných jednotiek, žoldnierov, kriminálnikov, najatých demonštrantov. Vďaka tomu, že obsadili policajné stanice a zbrojnice, majú k dispozícii aj zbrane,“ napísal na svojom blogu odborník z Newyorskej univerzity.
Podľa Galeottiho však tieto elity závisia od podpory Moskvy. "Kremeľ v minulosti dokázal, že je majstrom vo využívaní zástupných síl, agentov, spojencov a dôverčivých obetí. Či je, alebo nie v skutočnosti na východnej Ukrajine veľa ruských vojakov a agentov, úloha Moskvy je jasná a narastá,“ tvrdí Galeotti.
Kremľu však teraz vyhovuje, že jeho zámery a počínanie sú nejasné. Podľa agentúry AP sa USA snažia presvedčiť Európsku úniu, aby pristúpila k tvrdším opatreniam proti Moskve. Ak by do toho išli Američania len samotní, efekt sa zníži. Únia je najväčším obchodným partnerom Ruska.
"V prípade, že sa EÚ nepridá, faktom je, že čokoľvek, čo Spojené štáty urobia, bude mať veľmi obmedzený dosah,“ povedal pre AP ekonóm Eswar Prasad z Cornellovej univerzity. Únia po obsadení Krymu Ruskom pristúpila k prerušeniu niektorých vzťahov s Kremľom a v ďalšom kroku zmrazila účty a zakázala vstup na svoje územie 33 predstaviteľom režimu Vladimira Putina. V prípade pokračujúceho napätia by mali nasledovať širšie ekonomické sankcie. Tie by však mali istý ekonomický dosah aj na Európu vrátane Slovenska.
"Samozrejme, počul som komentáre, že Rusko sa smeje tým či oným sankciám. Domnievam sa však, že prípadné stupňovanie sankcií a jednota členských krajín je niečo, čomu sa nikto za múrmi Kremľa nesmeje,“ vyhlásil pre spravodajskú stránku euractiv.cz Štefan Füle, eurokomisár pre rozširovanie EÚ.
Ako však informoval nemecký denník Tagesspiegel, nie je ani celkom jasné, aký majú dosah súčasné sankcie. V Nemecku, ktoré je vo viacerých oblastiach ekonomicky prepojené s Ruskom, sa nenašiel ani jeden účet, ktorý by bolo potrebné zablokovať. V Lotyšsku to bol jeden, na ktorom bola šesťciferná suma v eurách.
"Sankcie sú bezzubé,“ priznal pre Tagesspiegel jeden z diplomatov Európskej únie. "Mám ďaleko od toho, aby som ospravedlňoval nečinnosť EÚ. Je však ťažké vytvoriť spoločnú pozíciu, keď sa situácia tak rýchlo mení a následky nesprávnych krokov môžu byť obrovské. Preto sa západné mocnosti skôr orientujú na postup, že čakajú, čo bude,“ uviedol pre pravdu Jevgen Vorobjov z Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. "Je tu problém lídrov zo strany EÚ aj NATO. Kladú nesprávnu otázku, čo Putin chce. Namiesto toho by sa mali sústrediť na to, čo sa dá urobiť.“