„Identifikovali sme tých mužov v Slaviansku a Kramatorsku a ide o príslušníkov ruskej jednotky Kupianka-1, ktorá pochádza z Moskvy. Teraz operujú na území Ukrajiny,“ uviedol Jarema. „To, čo hovoria (prezident Vladimir Putin a minister zahraničia Sergej Lavrov), že tu nie sú žiadni ruskí vojaci, sú všetko lži,“ dodal vicepremiér.
Proruskí ozbrojenci prevzali kontrolu nad radnicou vo východoukrajinskom Donecku. Oznámila to podľa agentúry Reuters hovorkyňa radnice. Ozbrojení separatisti ovládajú úrady a policajné stanice v najmenej ôsmich mestách na východe Ukrajiny.
Ako hovorkyňa radnice vyhlásila, objekt obsadzovalo najmenej dvadsať mužov, ktorí boli ozbrojení, nekládli si však žiadne požiadavky.
V Donecku bola podobne ako v iných východoukrajinských mestách situácia v posledných dňoch veľmi napätá. Proruskí separatisti tu obsadili policajnú stanicu a už 5. apríla sa zmocnili sídla miestneho gubernátora. O dva dni neskôr vyhlásili Doneckú republiku a požiadali o ruskú vojenskú pomoc.
Všetky rokovania Kyjeva s radikálmi nepriniesli žiadne výsledky. Vzbúrenci trvajú na referende o budúcom správnom usporiadaní, ktoré chcú uskutočniť 11. mája, dva týždne pred prezidentskými voľbami na Ukrajine.
Moskva stále popiera, že by zasahovala do ukrajinských záležitostí, a tvrdí, že Západ nepredložil jediný dôkaz pre obvinenia, že za vyhrotením situácie na ruskojazyčnom východe Ukrajiny stoja ruskí agenti či vojaci.
Terajšia ukrajinská operácia na východe krajiny, ktorú ukrajinské oficiálne zdroje označujú za „protiteroristickú“, by podľa úradujúceho prezidenta Oleksandra Turčynova mala prebiehať „po etapách, zodpovedne a vyvážene“. V utorok večer armáda opäť získala kontrolu nad letiskom v Kramatorsku, odkiaľ vypudila proruských separatistov. Mesto však zostáva v ich rukách, rovnako tak aj úrady v ďalších najmenej ôsmich východoukrajinských mestách.
Ukrajinská armáda a vzbúrenci sú v pohybe
Pod oknami snemovne sa zatiaľ zišli stovky demonštrantov, ktorí volali po stabilizácii situácie v krajine. Ešte predtým sa míting nespokojencov konal aj na Majdane. Organizovala ho radikálna strana Pravý sektor. Účastníci demonštrácie žiadali odstúpenie ministra vnútra Arsena Avakova. Dôvodom bola jeho „nerozhodnosť“ v konaní proti protestujúcim na východe krajiny. Na tvrdé ústne útoky reagoval minister rovnakou mincou, keď prvý raz od februárového štátneho prevratu nazval lídrov Pravého sektora, ako je Dmytro Jaroš, banditami. Potvrdil tak čoraz väčšiu nespokojnosť Kyjeva s radikálmi a snahu dostať ich mimo politickej scény.
Nechcú stratiť pozície
Prevratom získanej pozície sa však radikálny Pravý sektor Dmytra Jaroša drží zubami-nechtami. „Ešte približne pred pol rokom nik o nich nevedel. Dnes Pravý sektor a jeho lídra skloňujú vo všetkých pádoch. Boli hybnou silou Majdanu, ale súčasná moc by sa ich dnes už najradšej zbavila. Nestalo sa tak,“ pripomína politológ Dmitrij Poddubnij. V čom spočíva charizma strany radikálnej pravice, pýtajú sa mnohí. Určite to vraj nie je iba tým, že má podporu hlavne na západe Ukrajiny.
„Napokon samotný Jaroš pochádza z východoukrajinského Dneprodzeržinska a odtiaľ je už veľmi blízko k špekuláciám o pozadí činnosti celej strany. Napríklad v súvislosti so zdrojom financií na jej aktivity,“ pozastavuje sa Poddubnij. Podľa neho nie je tajomstvom, že v prípade preliatia krvi nebude Moskva váhať zasiahnuť silou na východe Ukrajiny.
„Stačilo nedávno čosi podobné v menšom meradle v Slaviansku a už Rusko zvolalo Bezpečnostnú radu OSN. Ak bude viac krvi, čo môže vyvolať práve Jaroš a jeho Pravý sektor, ktorí otvorene volajú po vojne s Ruskom, tak zámienka je na svete. A tu možno treba hľadať aj odpoveď, prečo sa ešte donedávna neznáma sila stala hybnou a prečo nemá hlboko do vrecka,“ neodpustil si filtrovať jednu z kolujúcich špekulácií nielen na Ukrajine politológ Dmitrij Poddubnij.
Moskva: ostávajú hodiny
O tom, že ak sa v najbližších hodinách preleje krv v súvislosti s operáciou ukrajinských jednotiek na východe, tak Rusko zareaguje rovnako, svedčia aj utorkové slová Vladimira Čižova, stáleho predstaviteľa RF v EÚ.
„Najbližšie hodiny ukážu, či bude o čom hovoriť vo štvrtok na rokovaní kvarteta Rusko, USA, Ukrajina, EÚ v Ženeve,“ upozornil ruský diplomat. Ako zdôraznil, výzvy a bojovné vyhlásenia týkajúceho sa štvrtkového rokovania v Ženeve vyznievajú optimisticky. „Ak sa však situácia na Ukrajine zvrhne na masové krviprelievanie, tak hovoriť s tzv. úradujúcim ukrajinským ministrom zahraničia nebude o čom,“ dodal Čižov.
Ukrajina nemá skutočných spojencov
Bývalý šéf Ukrajinskej kontrarozviedky (SBU) Igor Smeško sa v súvislosti s existenciou skutočných spojencov proti ruskej hrozbe v utorok pred novinármi posťažoval.
„Aj dnes sa Západ môže zrieknuť ruských energetických zdrojov čo bude každého Európana stáť 170 dolárov ročne. Ibaže Európania to nikdy neurobia, pretože si myslia, že ich predkovia už priveľa investovali do rozvoja demokracie, a tak môžu žiť, ako žijú,“ cituje agentúra UNIAN Smeška. Svoju kritiku namieril aj proti úradujúcemu prezidentovi Turčynovovi. Ako neseriózny charakterizoval jeho návrh nasmerovať na Ukrajinu jednotky OSN.
„Účasť modrých prilieb v antiteroristickej operácii nie je v jurisdikcii generálneho tajomníka OSN. Potrebuje mandát BR¤OSN, v ktorej má Rusko právo veta. Je to teda pekný sen. Tak si spolu zasnívajme,“ dodal bývalý šéf SBU.
Racionálne a iracionálne
Niektoré rozhodnutia predstaviteľov novej moci na Ukrajine vyzývajú u mnohých pozorovateľov otázky. Často ich charakterizujú ako iracionálne.
„Realitou pritom je, že väčšina obsadených objektov je stále v rukách ľudí, ktorých Rusko charakterizuje ako aktivisti a Ukrajina zase ako teroristi. Zároveň je tu rastúca nespokojnosť ukrajinskej verejnosti vyvolaná nečinnosťou centrálnej moci v Kyjeve. Mnohí volajú po streľbe. Ibaže súčasná moc nemá silnú podporu ani medzi stúpencami Majdanu,“ cituje portal mk.ru Michaila Pogrebinského, riaditeľa kyjevského Centra politického výskumu. V tejto súvislosti vyjadril pochybnosti o uskutočnení rokovania kvarteta v Ženeve. „Bolo by dobré, ak by sa na ňom zúčastnili aj zástupcovia východnej časti krajiny. Museli by s tým však súhlasiť USA. Ibaže neveľmi verím, že sa tak stane,“ dodal Pogrebinskij.