V sobotu, v prvý deň po obsadení radnice a policajnej stanice v Slaviansku, ste pre ruskú televíziu vyhlásili, že je to akcia „našich ľudí“ a že mesto, ktorého ekonomika je z 90 percent orientovaná na Rusko, sa postavilo ako „živý štít“ na obranu vzbúrencov. V čerstvom rozhovore pre ukrajinskú televíziu však už spomínate „zelených mužíkov“, ako sa výsmešne hovorí o vojakoch bez výsostných znakov, ktorí nedávno obsadili Krym. Čo sa za ten krátky čas zmenilo?
Vtedy som iné povedať nemohla. Keď som prišla k sídlu polície, kde zajali našich chlapcov, veliteľ mi povedal, že ako rukojemníkov zadržiavajú vyše dvesto ľudí. Pochopila som, že musím povedať to, čo chcú počuť, len aby našich chlapcov pustili. Toto interview som mala odobrené od gubernátora oblasti. Hrozili, že našich policajtov jedného po druhom postrieľajú, pričom ich veliteľ mal byť prvý. Robili sme všetko preto, aby ich oslobodili. Vyjednávali sme, hoci úprimne vám poviem, bolo to veľmi nepríjemné viesť s nimi dialóg.
To ste vyjednávali so „zelenými mužíkmi“?
To ešte neboli „zelení mužíci“. Vysvetlím vám scenár: Najskôr príde prepadová skupina. Prišla, bleskovo obsadí budovu, a až keď sú nejaké problémy, prichádzajú „zelení mužíci“.
Kedy sa podarilo dosiahnuť prepustenie rukojemníkov?
Pred dvoma dňami a hneď, ako som mohla hovoriť otvorene, som vyhlásila, že toto nie je naša vojna ani naša revolúcia. V utorok ma za to zapísali na čierny zoznam osôb určených na likvidáciu. Ale to je ich problém. Dnes mesto stojí za mnou. A ľuďom, čo terorizujú mesto, sa viac nechystám robiť nijaké ústupky, nemienim s nimi viesť dialóg. To nie sú prostí ľudia. Neskrývajú, že sú medzi nimi bývalí dôstojníci tajnej služby.
Tí ľudia, ktorí obsadili radnicu a sídlo polície, sú prevažne miestni ľudia zo Slavianska?
Nie, zo Slavianska tam ľudia neboli, aspoň som nikoho z nich nespoznala. Tvrdili však o sebe, že sú tunajší.
Pre ukrajinskú televíziu ste povedali, že „zelení mužíci“ prišli z Ruska a Krymu. Máte na to dôkazy?
To oni sami hovoria, že prišli z Krymu. Aj mne osobne to povedali.
Akú podporu majú proruskí separatisti v Slaviansku?
Podporuje ich nanajvýš tisíc ľudí. Vzhľadom na našich 158-tisíc obyvateľov to nie je veľa. Zvyšných 157-tisíc je proti tomu, ako narúšajú poriadok.
To si len myslíte, alebo sa opierate o nejaké prejavy podpory?
Cítim podporu 157-tisíc obyvateľov.
A ako sa tá podpora prejavuje?
Ľudia mi telefonujú, píšu, pozývajú ma na stretnutia. Hovoria mi, že stoja za mnou, a nie za „zelenými mužíkmi“.
Zosadili vás alebo ste ešte vo funkcii?
Som stále zákonne zvolená starostka. Ktokoľvek, kto by prišiel a chcel si uzurpovať moje právomoci, akokoľvek o sebe bude vyhlasovať, že je novým starostom, ním podľa zákona nie je. Každý deň vediem poradu so svojimi podriadenými a pracujem. Áno, radnicu obsadili, posadili tam nejakého nezamestnaného, ktorého pred časom vyhodili z radov polície.
Ako môžete pracovať, keď radnicu máte obsadenú a vás, ako tvrdíte, zapísali do čierneho zoznamu?
Dočasne sme začali úradovať v železničiarskom dome kultúry. Dúfam, že to nepotrvá dlhšie ako týždeň, kým vláda urovná situáciu. A to, že ma niekto zaradí do čierneho zoznamu, nie je môj problém. Nikdy som sa ničoho nebála a ani sa nebojím. Verím na osud. Keď je niekomu súdené žiť, tak žije, keď má zahynúť, zahynie. Dnes, keď som odišla na poradu, ma už „zelení mužíci“ hľadali, tesne sme sa minuli.
Polícia je na vašej strane?
Je na strane ľudí, na rovnakej, kde stojím aj ja. Nie je na strane tých, ktorí jej ukradli stovky pištolí a desiatky samopalov.
Políciu máte teda pod kontrolou?
Polícia nespadá pod radnicu, ale pod ministerstvo vnútra. Ale keď policajtov o niečo požiadam, neodmietnu pomôcť.
A polícia si aj teraz, po obsadení svojej centrály, plní povinnosti?
Od pondelka obnovila hliadkovanie. V utorok vytvorila zásahové skupiny.
Aká situácia je v meste?
Kritická. Dvaja ľudia boli zabití, jedenásti sú ranení. Prepuklo rabovanie.
V utorok Kyjev oznámil začatie takzvanej protiteroristickej operácie na východe Ukrajiny. V Slaviansku sa to už nejako prejavilo?
Kedy to už konečne bude?! Už dávno sa mala začať. Koľko ešte ľudia majú čakať, kým sa tu obnoví poriadok?! Je utorok popoludní a v meste stále nevidno ani náznak tej operácie.
Ako funguje mesto? Vyučuje sa v školách?
Obchody sú otvorené, nedostatok potravín nie je. Chcela som, aby sa už od stredy obnovilo vyučovanie, ale riaditelia škôl povedali kategoricky nie. Argumentovali, že bezpečnostná situácia to neumožňuje. Po uliciach sa stále pohybujú ozbrojení ľudia. „Zelení mužíci“ si robia, čo chcú.
Ste v kontakte s ukrajinskou vládou?
Prirodzene, volajú mi, pýtajú sa na situáciu. Nič bez súhlasu ústrednej vlády nerobím.
Zvolená ste boli za Stranu regiónov bývalého prezidenta Viktora Janukovyča. Stále ste jej členkou?
Stále, ale Janukovyča neuznávam za prezidenta. Považujem ho za zradcu. Myslím si, že má prsty v tom, čo sa teraz deje. Nevylučujem, že sa to deje so súhlasom Putina, ale hlavným strojcom je podľa mňa Janukovyč a vyhnaní oligarchovia. Tí teraz dúfajú, že sa budú môcť vrátiť. Vyhlásia, že zachránili Donbas a budú žiadať, aby ich ľudia za to korunovali za kráľov.
Čo si myslíte o referende a o federalizácii Ukrajiny?
Referendum treba usporiadať, hoci aj zajtra, lebo ho ľudia chcú. Neverím však, že väčšina bude za federalizáciu. V mojom meste ju dnes už takmer nik nechce. Pred mesiacom si ju ešte väčšina želala, ale keď prepukol tento teror, tak si to rozmysleli. Ak cesta k federalizácii má viesť cez zabíjanie ľudí, tak také niečo nepotrebujeme. To, že ľudí sa treba opýtať, čo chcú, som tvrdila vždy. Aj v liste, ktorý som pred týždňom poslala premiérovi Jaceňukovi, som písala, že pružinu netreba viac naťahovať.