V pondelok ministri zahraničných vecí EÚ súhlasili, že k 33 Rusom a Ukrajincom, ktorým únia už zmrazila účty a zakázala vstup na svoje územie, pribudnú ďalší. Podľa ruskej agentúry ITAR-TASS sú medzi nimi aj štyria predstavitelia režimu exprezidenta Viktora Janukovyča, okrem iného bývalý dočasný predseda vlády Serhij Arbuzov.
Je možné, že už na budúci týždeň sa uskutoční ďalší špeciálny summit EÚ o Ukrajine. Prvý sa konal 6. marca. Už vtedy sa únia dohodla na troch krokoch v súvislosti s konaním Ruska. Prvým bolo prerušenie rokovaní v niektorých oblastiach, druhým zmrazenie účtov. Tretím by mali byť rozsiahlejšie ekonomické sankcie.
Zaspala únia?
Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák podľa agentúry TASR uviedol, že na stretnutí ministrov sa hovorilo aj o tomto scenári. Pozícia Slovenska bola, že je potrebné umožniť začiatok politického procesu v podobe zajtrajších rokovaní v Ženeve. Ten vraj netreba ohroziť novými opatreniami. TASR tiež Lajčáka citovala s tým, že v prípade potreby tretej fázy sankcií viacerí ministri namietali, že vtedy sa musí vypracovať analýza ich dosahov na členské štáty EÚ.
V Ženeve by sa mali zajtra stretnúť predstavitelia Ukrajiny, Ruska, Európskej únie a Spojených štátov. O trojfázových sankciách sa však hovorí od začiatku marca. Podľa zdrojov Pravdy Európska komisia pracuje na dosahových štúdiách. Zdá sa však, že viaceré členské krajiny síce o možných problémoch v súvislosti s opatreniami proti Rusku hovoria, ale nijako sa nehrnú do zhodnotenia toho, čo sankcie prinesú.
Závery summitu európskych lídrov z 20. marca pritom o tom hovoria pomerne jasne: Ďalšie kroky Ruska destabilizujúce situáciu na Ukrajine by viedli k novým rozsiahlym následkom týkajúcim sa širokého spektra ekonomických oblastí medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Ruskom na strane druhej. S ohľadom na to Európska rada žiada komisiu a členské štáty, aby pripravili možné cielené opatrenia.
"Vladimir Putin predstavil Západu nové pravidlá hry. Sú nastavené podľa logiky jeho politického prežitia,“ reagoval pre Pravdu Slawomir Debski z Centra poľsko-ruského dialógu a porozumenia. "Putin sa snaží, aby Západ akceptoval, dobrovoľne alebo nedobrovoľne, že Rusko musí mať konečné slovo, čo sa týka smerovania a rozvoja postsovietskych štátov,“ tvrdí Debski.
Ruský minister financií Anton Silujanov však včera priznal, že kríza na Ukrajine bude mať vplyv na ekonomiku jeho krajiny. "Rast HDP odhadujeme ako pomerne nízky, 0,5 percenta. Možno to bude okolo nuly,“ s odvolaním sa na ruské zdroje citovala BBC ministra. Podľa Silujanova ekonomika krajiny čelí najzložitejšej situácii od hospodárskej krízy v roku 2008.
Spojené štáty tak teraz tlačia na tvrdšie hospodárske sankcie. Ohlasujú už opatrenia, ktoré by mali zasiahnuť ruské finančníctvo a tiež energetický a ťažobný sektor.
Posledný pokus
"Z ekonomického pohľadu Rusko pocíti situáciu o niekoľko ďalších mesiacov. Mali by sme pozorne sledovať aj jeho domáce politické problémy,“ povedal pre Pravdu Igor Merheim-Eyre z Centra pre globálnu Európu na Kentskej univerzite. "Krátkodobé politické zisky môžu pre Putina znamenať úspech, ale ak bude Moskva zaangažovaná v situácii príliš dlho, pravdepodobne dôjde k zmene. Rusko nakoniec pomerne rýchlo môže naraziť na hranice vlastnej moci a trpezlivosti medzinárodného spoločenstva. Kríza na východnej Ukrajine by mohla byť Putinov posledný pokus získať, čo sa dá, z bývalého Sovietskeho zväzu,“ vyhlásil odborník.
Zatiaľ sa však Kremeľ môže spoliehať na to, že Západ nie je príliš jednotný. Podľa litovského ministra zahraničných vecí Linasa Linkevičiusa je potrebné zasiahnuť bankový a finančný systém Ruska. Teda využiť podobnú taktiku, akú zvolili USA v prípade Iránu a jeho podozrivého jadrového programu. Linkevičius však zároveň pre agentúru Bloomberg vyjadril svoju frustráciu nad rozhodovaním európskej dvadsaťosmičky. Všetko sa vraj hýbe len tak rýchlo, ako to dovolí najpomalšia krajina.
"Nemali by sme sa príliš sústrediť na umývanie riadu, keď horí dom,“ citoval Bloomberg litovského diplomata.
Europarlament je za prísnejšie sankcie
Europarlament tlačí v súvislosti so situáciou na Ukrajine na ostrejšie sankcie proti Rusku. Poslanci v stredu v Štrasburgu diskutovali s eurokomisárom pre rozširovanie Štefanom Fülem o najnovšom vývoji na Ukrajine, a to najmä v súvislosti s tlakom Ruska a destabilizáciou východnej časti krajiny.
Füle v tejto súvislosti povedal, že postup ozbrojených skupín na východnej Ukrajine silno pripomína scenár z Krymu. Füle vyzval Rusko, aby stiahlo svojich vojakov z ukrajinskej hranice a vzdalo sa „ďalších opatrení na destabilizáciu“ Ukrajiny. Tlak Moskvy na Kyjev je podľa neho neakceptovateľný a musí skončiť. Násiliu a krviprelievaniu na európskom kontinente je potrebné zabrániť, inak by sa mohla situácia vymknúť spod kontroly, zdôraznil Füle.
Rozprava sa konala deň pred štvorstranným stretnutím zástupcov Ukrajiny, EÚ, USA a Ruska v Ženeve. Tá sa uskutoční po prvom ukrajinskom vojenskom zásahu proti ruským separatistom na východe krajiny. Rusko napriek hrozbám svoju účasť na konferencii nezrušilo. Vo štvrtok prijme EP k situácii na Ukrajine uznesenie. (SITA)