Mala by ukrajinská armáda nejakú šancu v prípade otvoreného vojenského konfliktu s Ruskom?
Závisí to od toho, ako sa na to pozriete. Po prvé, v prípade konfliktu na bojovom poli, keď proti sebe budú stáť jednotky, má Rusko všetky výhody. Čo sa týka počtu vojakov, výcviku. Po druhé sa však dá povedať, že Ukrajina je každým dňom silnejšia. Je, samozrejme, rozdiel medzi armádou, ktorú má k dispozícii Kyjev a Moskva. Ruské ozbrojené sily majú za sebou päťročný proces transformácie, Kremeľ zvýšil obranný rozpočet. Pre ruskú armádu tak peniaze nie sú problémom, pre Ukrajinu, naopak, sú. Vojenská logika by však hovorila, že keď Rusko obsadilo Krym, malo sa pohnúť ďalej. Nestalo sa to však.
Čo to znamená?
Na Kryme Moskva získala všetko, čo chcela, zadarmo. Ukrajina však dostala čas, aby dala dokopy, čo má vojensky k dispozícii. Možno len o trocha, ale zlepšovala to každý deň. Teraz vidíme, že Kyjev ukazuje ochotu bojovať. Dostať sa na Ukrajinu by bolo pre Rusko jednoduché, ale čo potom. Vždy príde deň po vojenskej operácii. Môžete ju zvládnuť úspešne ako Sovietsky zväz v Afganistane alebo USA v Iraku. Lenže o niekoľko rokov mali obrovské problémy.
V čom by mohli spočívať na Ukrajine?
Je to veľká krajina. Rusko by si muselo zabezpečiť dlhé trasy pre zásobovanie, kontrolovať mestá, obyvateľstvo. Je to mimoriadne nákladné a náročné. Dokonca môže dôjsť k tomu, že by bolo potrebné riešiť problémy s povstaleckých hnutím. Pozrite sa, aké bolo úspešné v Afganistane a Iraku s relatívne malými zdrojmi. Keď sa pozrieme na počty vojakov, tak Rusko môže pôsobiť, že má jasnú výhodu. V prípade, že sa rozhodnete vtrhnúť do inej krajiny, kde nemáte všetkých obyvateľov na svoje strane, môže to však byť príliš veľký kus koláča na odhryznutie si.
Dá sa porovnávať Afganistan a Irak s Ukrajinou?
Sú to všetko úplné jedinečné prípady. Chcem však zdôrazniť len to, že aj keď máte početnejšiu armádu a získate vojenské víťazstvo, môže vás čakať politická porážka a katastrofa. Dá sa napríklad diskutovať, že vpád sovietskych vojsk do Afganistanu prispel ku koncu ZSSR. Hovorím o tom, čo sa môže stať. Rusko ukázalo na Kryme, že šikovne plánuje. Zvládlo vojenskú operáciu bez boja. Na Ukrajine to však nemôže zopakovať. Kyjev ukazuje aspoň trocha vôle bojovať.
Je však ukrajinská armáda skutočne schopná bojovať? Videli sme aj prípady dezercie.
Vyskytli sa aj Kryme. Áno, ukrajinská armáda má problém s jednotou. Nie všetci jej vojaci však zmenia strany. Rusko musí zhodnotiť situáciu a riskovať. Nemôže sa spoliehať na to, že všetko bude také jednoduché ako na Kryme. Moskva sa musí zaoberať tým, s akým odporom sa stretne, kto bude pasívny a kto bude chcieť bojovať.
Keď Rusko usúdi, že riziko je akceptovateľné, cez ukrajinskú hranicu prejdú jeho tanky?
Moskva si udržiava iniciatívu. Rusko si môže vybrať čas, miesto a čo použije, ak bude chcieť začať inváziu. A nájde si zámienku, akú bude potrebovať. Keď chce Rusko vtrhnúť na Ukrajinu, urobí to.
Kremeľ ešte nezhodnotil, čo by ho to stálo?
Mohlo by to tak byť. Rusko musí vedieť, či mu to stojí za to. Pretože ten, čo útočí, musí mať vždy na svojej strane viac zdrojov. Na Ukrajine sa má konať malé cvičenie NATO. To znamená, že na jej území budú cudzie jednotky. Z vojenského hľadiska to neznamená nič. Dôležité je to však politicky a symbolicky.
Čím väčšiu vôľu ukáže Ukrajina bojovať, tým skôr môže Rusko odradiť?
Rusko môže obsadiť ukrajinské územie. Je to však len jedna vec. Udržať ho, zásobovať, to je niečo iné. V žiadnom prípade by som nevylučoval scenár, že Rusko začne inváziu. Hovoria o tom jeho kroky. Jeden faktor však môže svedčiť aj o opaku.
Aký?
Ak sa Rusko príliš zapletie na Ukrajine, nemohlo by v prípade potreby použiť jednotky na Kaukaze a v Strednej Ázie. A o tieto oblasti sa Rusko skutočne obáva. Kremeľ sa na svet díva tak, že mu hrozí nebezpečenstvo zo všetkých strán. Nemôže všetky jednotky pohnúť jedným smerom.
Čo môže urobiť Západ? Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen oznámil posilnenie prítomnosti vojsk v strednej a vo východnej Európe.
Čím viac Západ podporí Ukrajiny, tým viac bude Rusko rozmýšľať o svojich krokoch. To však je zjavné. Ak sa NATO priblíži k hraniciam Ruska, Moskva bude kričať, že je to hrozba. Ale aspoň si to všimne.