Ruský minister zahraničia v pondelok označil udalosť v meste za zločin. Moskva z útoku obviňuje ukrajinských radikálov, Kyjev nad záverom Moskvy vyjadruje znepokojenie a prípad stále vyšetruje. Teraz je situácia na východe Ukrajiny podľa dostupných informácií pokojná.
Medzitým do Kyjeva priletel viceprezident USA Joe Biden, aby ukrajinských predstaviteľov podporil a ponúkol im pomoc. Podľa nemenovaného predstaviteľa americkej vlády Biden predloží Ukrajincom nové ponuky ekonomickej a energetickej pomoci.
Viceprezident má v utorok na programe stretnutie s premiérom Arsenijom Jaceňukom a úradujúcim prezidentom Oleksandrom Turčynovom. Pred odletom do Washingtonu, ktorý je naplánovaný na utorkový neskorý večer, sa chce stretnúť okrem iného aj s poslancami a demokratickými aktivistami.
Bidenov úrad k ceste na Ukrajinu oznámil, že témy rokovania sa budú týkať predovšetkým úsilia Západu, ktorý sa snaží posilniť ekonomickú a energetickú situáciu krajiny, pomôcť s ústavnými reformami a s prípravou májových prezidentských volieb.
Biden má s členmi kabinetu premiéra Arsenija Jaceňuka hovoriť počas dvoch dní. Nepochybne im chce tlmočiť odhodlanie prezidenta Baracka Obamu tlačiť na Moskvu, aby sa účinne zasadila o ukončení krízy okolo Ukrajiny. Potvrdí pritom, že USA voči Rusku zavedú ďalšie sankcie, ak diplomatické úsilie neprinesie ovocie.
Lavrov: Kyjev nemá záujem zasiahnuť proti radikálom
Podľa Lavrova Kyjev závažne porušuje štvrtkové dohody zo Ženevy, kde rokovali ministri zahraničia USA, EÚ, Ruska a Ukrajiny o mierovom riešení krízy. Účastníci stretnutia sa dohodli, že je potrebné na Ukrajine zastaviť násilie a že radikáli z oboch znepriatelených táborov musia vypratať obsadené budovy aj priestranstvá.
Foto: Reuters, SERGEI KARPUKHIN
Podľa Lavrova ale Kyjev očividne nemá záujem proti radikálom zasiahnuť. Moskva a separatisti už v nedeľu z útoku v Slaviansku obvinili ukrajinský krajne pravicový Pravý sektor. Ukrajinské úrady zatiaľ jasno nemajú a nevylučujú, že útok mohol mať kriminálne pozadie, pretože v oblasti počas nepokojov vzrástla kriminalita.
Na miesto dorazili inšpektori Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), tí už na Ukrajine pôsobia. Okolnosti incidentu sú totiž naďalej nejasné. Podľa ukrajinského ministerstva vnútra si incident vyžiadal troch mŕtvych, proruskí separatisti aj ruské médiá udávali o dve obete viac.
V Slaviansku, kde od nedele platí zákaz vychádzania, panoval v noci na pondelok pokoj. Aj vo zvyšných mestách na východe, kde sa úradov zmocnili proruskí separatisti, zostáva situácia síce napätá, ale pokojná. Ukrajinská tajná služba SBU už v piatok oznámila, že pozastavuje „aktívnu fázu protiteroristickej operácie“, ako Kyjev zásah proti proruským radikálom nazýva.
USA a Rusko sa navzájom vyzývajú na upokojenie ukrajinskej krízy
Spojené štáty a Rusko sa prostredníctvom svojich ministrov zahraničia vzájomne vyzvali na väčšie úsilie pri realizácii Ženevskej dohody z minulého týždňa. Šéf americkej diplomacie John Kerry v telefonickom rozhovore so svojím ruským partnerom Sergejom Lavrovom vyzval podľa agentúry Reuters Rusko na „konkrétne kroky“, teda na uplatnenie vplyvu na ozbrojených proruských aktivistov na východe Ukrajiny.
Podľa hovorkyne amerického ministerstva zahraničných vecí Jennifer Psakiovej by Moskva mala verejne vyzvať separatistov na opustenie „budov užívaných nelegálne“. O to isté však žiadal Kerryho jeho ruský kolega, keď ho vyzval, aby „povzbudil“ ukrajinské vedenie na to, aby sa vyhlo krviprelievaniu a aby splnilo záväzky vyplývajúce zo Ženevskej dohody.
Lavrov telefonicky hovoril aj s nemeckým ministrom zahraničia Frankom – Walterom Steinmeierom, ktorému povedal, že „ukrajinské úrady sa musia zdržať násilia a začať rozsiahly vnútroštátny dialóg“, uviedla agentúra Reuters.
Tymošenková sa po sviatkoch vráti na východ
Po Veľkej noci sa chce na východ Ukrajiny vrátiť prezidentská kandidátka Julia Tymošenková, aby tu usporiadala okrúhly stôl o pokojnom riešení krízy. Tá východ v uplynulých dňoch navštívila a teraz tvrdí, že vidí cestu na kompromis. Vedenie doneckých radikálov sa vraj na schôdzke plánujú zúčastniť.
Foto: Reuters, GLEB GARANICH
Obavy Západu a Kyjeva naďalej vyvolávajú ruskí vojaci pri hraniciach s Ukrajinou, ktorých je podľa NATO približne 40-tisíc. Kremeľ v sobotu uviedol, že sú tu kvôli nestabilnej situácii v susednej krajine, hoci Moskva doteraz tvrdila, že sa v pohraničí zúčastní na vojenských manévroch.
Vodca proruských radikálov v Slaviansku Vjačeslav Ponomarjov kvôli nedeľným násilnostiam opätovne požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o vyslanie armády, alebo aspoň o dodanie zbraní. Putin sa následne nechal prostredníctvom svojho hovorcu počuť, že situáciu na východe Ukrajiny sleduje s veľkým znepokojením a že odtiaľ dostáva mnoho podobných žiadostí o pomoc.
Moskva tiež naďalej pokračuje s integráciou Krymu do Ruskej federácie. V pondelok ruská centrálna banka oznámila, že uzavrela štyri ukrajinské banky na Kryme, lebo neplnili svoje úlohy, majitelia účtov si vraj nemohli vyberať peniaze. Centrálna banka tiež vyhlásila, že zostávajúce ukrajinskej peňažné domy môžu na polostrove bez ruskej licencie pôsobiť do konca roka, ak budú dodržiavať svoje záväzky.
Putin počas dňa tiež oznámil, že podpísal dekrét o rehabilitácii krymských Tatárov a ďalších príslušníkov krymských etnických menšín, ktoré počas vlády sovietskeho diktátora Josifa Stalina čelili útlaku.