Ruský minister v tom istom rozhovore podľa agentúry ITAR-TASS poukázal na nutnosť „svedomitého plnenia“ dohôd dosiahnutých minulý týždeň na schôdzke ministrov v Ženeve.
Minister Kerry podľa Reuters dal najavo znepokojenie nad nedostatkom ruskej aktivity, ktorá by viedla k upokojeniu napätia na východe Ukrajiny. „Vyzval Rusko, aby zmiernilo rétoriku vyostrujúcu napätie, zapojilo sa do diplomatickej spolupráce s OBSE a ukrajinskou vládou a vydalo verejné vyhlásenie vyzývajúce tých, ktorí okupujú (úradné) budovy, na zloženie zbraní a kapituláciu výmenou za amnestiu,“ povedal Reuters popredný vládny činiteľ o obsahu telefonátu.
Ak nedôjde k pokroku v uplatňovaní ženevských dohôd z minulého týždňa, zostrí Washington podľa Reuters svoje sankcie. Tie sa zatiaľ týkajú skupiny elitných ruských činiteľov a bohatých podnikateľov spätých s prezidentom Vladimirom Putinom, ktorým USA nevydávajú víza a zmrazili kontá.
Čo sa dohodlo v Ženeve
Ženevské dohody predpokladajú zastavenie násilných akcií, vypratanie násilne obsadených objektov, odovzdanie ilegálne držaných zbraní, amnestiu pre povstalcov a reformu ústavy.
Z nedodržiavania týchto dohôd sú obviňovaní skôr proruskí radikáli, ktorí si pred naplnením dohovorov kladú svoje vlastné podmienky, najmä demisiu vlády a vyhlásenie referenda o sebaurčení.
Lavrov však v telefonáte s Kerrym vyhlásil, že vina leží na kyjevskej vláde, ktorá nechce odzbrojiť radikálnych nacionalistov z Pravého sektoru. Ukrajina by mala začať ústavnú reformu a prestať stíhať aktivistov na juhovýchode krajiny, povedal Lavrov.
EÚ čaká s rozšírením protiruských sankcií na vývoj na Ukrajine
Európska únia stále fakticky nerozšírila zoznam ruských občanov, ktorí majú kvôli kríze na Ukrajine zmrazený majetok a zakázané cesty do EÚ. Krok, ktorý sa má dotknúť približne 15 osôb, dohodli ministri zahraničia dvadsaťosmičky pred desiatimi dňami v Luxemburgu.
S jeho uskutočnením však únia podľa diplomatov vyčkáva vzhľadom na vývoj situácie priamo na Ukrajine, teda či sa tam v praxi prejavia výsledky dohody dosiahnutej vo štvrtok v Ženeve.
Šéfka diplomacie EÚ Catherine Ashtonová, ktorá bola pri rokovaniach o Ženevskej dohode, má na vývoj na Ukrajine „opatrne optimistický“ názor.
Posledné udalosti na východe krajiny však môžu znamenať obrat opačným smerom. Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov vyzval v utorok večer na obnovenie akcií proti proruským separatistom po tom, čo podľa neho našli telá dvoch „zversky zavraždených ľudí“, z ktorých jeden bol regionálnym politikom prezidentovej bývalej politickej strany.
Podľa istého únijného diplomata je teraz na gréckom predsedníctve EÚ a práve na aparáte Ashtonovej, aby sa dohodli, ako ďalej naložia s úlohou, ktorú im v Luxemburgu dali ministri zahraničia.
Druhá a tretia fáza sankcií
Nový zoznam osôb dotknutých týmito sankciami označujú únijní diplomati za rozšírenie druhého stupňa európskej reakcie na ukrajinskú krízu či ako jej úroveň „dva a pol“.
Európska únia je v rozsahu sankcií o krok pozadu za Spojenými štátmi. Washington minulý týždeň v reakcii na anexiu polostrova Krym ohlásil sankcie proti ďalším ruským predstaviteľom a firmám.
Treťou fázou európskej reakcie sú plošné hospodárske sankcie. Ich jednotlivé varianty mala vymyslieť Európska komisia. Minulý týždeň odovzdala členským krajinám hodnotenie vplyvov troch rôznych scenárov, kde hlavným parametrom je miera vplyvov na ich hrubé národné produkty. „Sú to minisankce, sankcie a maxisankce,“ poznamenal s vecou oboznámený diplomat.
Tiež spektrum dôsledkov pre národné ekonomiky je podľa neho od minimálnych až po pomerne značné. Aj tu by však niektoré krajiny EÚ boli zrejme postihnuté viac, predovšetkým v dôsledku svojich investícií v Rusku. Tiež tretia fáza sankcií by však zrejme bola nejakým spôsobom rozfázovaná.
Štáty by podľa diplomatov mali v najbližších dňoch komisii vyjadriť ich názor na navrhnuté riešenia. Zhoda pritom panuje, že o zavedení sankcií tohto typu by musel rozhodnúť summit EÚ, zrejme v situácii, kedy by Rusko otvorene zasiahlo do diania na Ukrajine.
Politici pritom už dlhšiu dobu zdôrazňujú práve fakt, že prípadné plošné sankcie budú bolestivé nielen pre Rusko, ale aj pre samotné krajiny EÚ. Mali by byť preto vo svojich dopadoch vyvážené.