Sankcií sa nebojíme, odkazuje Medvedev

Prípadný tvrdší postup Západu proti Moskve nám nenaháňa strach, dal najavo ruský premiér Dmitrij Medvedev. "Boli by naši občania poškodení takými sankciami? Nedovolíme, aby sa stali rukojemníkmi politických hier," vyhlásil na pôde parlamentu podľa agentúry Interfax.

23.04.2014 09:30
Dmitrij Medvedev, Rusko Foto: ,
Ruský premiér Dmitrij Medvedev
debata (46)

Medvedev je presvedčený, že možné kroky Západu by napríklad nijako citlivo nezasiahli ruskú zbrojársku výrobu. Poukázal na to, že toto odvetvie, ktoré sa podarilo v posledných rokoch postaviť na nohy, stratilo závislosť od dovozu vecí potrebných pre svoju produkciu.

„Rusku patrí druhé miesto na svete v exporte zbraní a chystáme sa posilniť naše postavenie na svetových trhoch,“ zdôraznil podľa agentúry ITAR-TASS. Tradičných obchodných partnerov, ako sú Čína a India, chce rozšíriť o krajiny v Afrike a Latinskej Amerike.

Posolstvo Medvedeva sa dá stručne zhrnúť do slov, že Rusko by dokázalo minimalizovať dopad prísnych hospodárskych sankcií. Vladimir Jakunin, jeden z najvplyvnejších predstaviteľov ruského biznisu, síce pripustil nepríjemné dosahy na ekonomiku, ale je presvedčený, že zlé scenáre sa nenaplnia.

„Všetkých znepokojuje jedna otázka. Čo bude ďalej? Európania ako jeden človek tvrdia, že kým Američanmi iniciované sankcie nestoja USA nič, pre európske firmy sa môžu stať smrteľne nebezpečnými,“ povedal šéf Ruských železníc pre televíznu stanicu Russia Today.

„Samozrejme, náš trh (v zahraničí) by upadol, ale v takom prípade by sme sa sústredili na domácu ekonomiku, na jej diverzifikáciu. Takže Rusko by to nezahubilo,“ dodal Jakunin.

Jedným z krajných opatrení by mohli byť sankcie uvalené na ruské energetické firmy. Spája sa to však s obrovským rizikom, pripomína známy fakt ruský denník Vesti.

„Európa sa zrazu nedokáže zriecť ruského plynu, pretože je chýba infraštruktúra, aby v krátkom čase prešla na dodávky suroviny z iných štátov. Potrebnú pružnosť by mohol poskytnúť skvapalnený plyn. Lenže jeho podiel na európskom dovoze predstavuje 22 percent a je nedostatok možností, ako ho rýchlo vymeniť za 130 miliárd kubických metrov zemného plynu z Ruska,“ upozornili noviny.

Vesti doplnili, že európske krajiny by museli nabrať veľkú odvahu zastaviť ruský tok, aby prijali takéto sankcie, lenže ťažko sa v nich nájde štátnik, ktorý by vážne oslabil svoju domácu ekonomiku.

Zdá sa však, že energetická vojna medzi EÚ a Ruskom nehrozí. „V únii súhlasíme s tým, že plynárenský sektor nesmie byť priorita v otázke možného zavedenia ekonomických sankcií,“ povedal eurokomisár pre energetiku Günther Hermann Oettinger pre nemecké noviny Welt am Sonntag.

Dodal, že EÚ chce pokračovať v diverzifikácii dodávok, ale v najbližších rokoch je proti oslabeniu či dokonca prerušeniu týchto obchodných vzťahov s Ruskom.

Viaceré ruské médiá pripomínajú, že takzvaná reč sankcií sa nepáči mnohým európskym krajinám. Agentúra RIA Novosti uvádza ako príklad hlas z Lotyšska.

Tvrdé sankcie by považoval za pohromu Ajvars Lembergs, vplyvný lotyšský politik a starosta Ventspilsu: „Obchodný obrat nášho štátu s Ruskom bol v roku 2013 viac ako 11-násobne väčší ako s USA. Keby sme nemali hospodárske styky s Američanmi, tak to v každodennom živote nepocítime, ale keby sme ich nemali s Ruskom, potom sa národné hospodárstvo Lotyšska fakticky zastaví,“ citovala ho agentúra RIA Novosti.

46 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Dmitrij Medvedev #Ukrajina #kríza na Ukrajine #sanckie