Spojené štáty spolu s Ruskom, Britániou, Čínou, Francúzskom, Indiou, Izraelom, Pakistanom a Severnou Kóreou totiž namiesto požadovaného rokovania o jadrovom odzbrojení naďalej modernizujú svoje arzenály, na čo by mali v nasledujúcom desaťročí vynaložiť sumu odhadovanú ostrovnou krajinou na jeden bilión amerických dolárov (724 mld. eur).
Posledné štyri krajiny nie sú signatármi NPT, podľa predkladateľov sú však jej ustanoveniami takisto viazané, a to na základe „zvykového medzinárodného práva“. Okrem nebývalej iniciatívy na pôde ICJ Marshallove ostrovy podali samostatnú žalobu proti USA na federálnom súde v San Franciscu, kde menujú prezidenta Baracka Obamu, ministerstvá a ministrov obrany a energetiky ako aj americkú Národnú správu jadrovej bezpečnosti.
Súostrovie s približne 60-tisícovou populáciou bolo po druhej svetovej vojne dejiskom 67 amerických jadrových testov, ktoré zanechali trvalé následky na zdraví obyvateľov a životnom prostredí. „Nášmu ľudu tieto zbrane spôsobili katastrofálne a nenapraviteľné škody, a my prisaháme, že budeme bojovať za to, aby nikto ďalší na Zemi nemusel nikdy zažívať takéto zverstvá,“ vyhlásil pri príležitosti podania žalôb minister zahraničných vecí Marshallovych ostrovov Tony de Brum.
Predseda kalifornskej Nadácie za mier v atómovom veku David Krieger, ktorý sa v iniciatíve angažuje ako konzultant, v rozhovore pre agentúru AP vyjadril nádej, že sa do nej zapoja ďalšie krajiny.