Slovák zomrel pri výbuchu. Pre Francúzov je hrdinom

Francúzsky legionár slovenskej národnosti, ktorý zahynul pri vojenskej operácii v Mali, sa u nás slávnostnej pocty asi nedočká.

09.05.2014 11:45 , aktualizované: 18:27
debata (28)

Podľa francúzskych médií mal príslušník cudzineckej légie Marcel Kalafut (26) zomrieť vo štvrtok v aute pri výbuchu po domácky zostrojenej výbušniny. O vstup do cudzej armády však nepožiadal slovenského prezidenta, čím podľa našich zákonov spáchal trestný čin.

Francúzsky minister obrany Jean-Yves Le Drian pre televíziu BFM uviedol, že mŕtvy legionár patril k výsadkovému pluku so základňou v Calvi na Korzike. Francúzske médiá informovali, že k incidentu došlo v noci zo stredy na štvrtok počas operácie blízko dediny Tessalit v Mali. Pri výbuchu nálože utrpeli zranenia ďalší dvaja legionári, ktorí s ním boli v aute. Nálož mala byť položená na ceste.

Z nášho ministerstva zahraničných vecí nevedeli potvrdiť, či ide o vojaka slovenskej národnosti. O nešťastí sa podľa hovorcu z rezortu diplomacie Borisa Gandela dozvedel náš zastupiteľský úrad v Paríži len z médií. „V prípade príslušníkov cudzineckej légie francúzska strana odmieta poskytovať akékoľvek informácie o ich identite vrátane ich národnosti. Títo príslušníci spravidla získavajú francúzske štátne občianstvo a zvykne sa im meniť aj identita,“ uviedol. Prípadný prevoz tela podľa neho zabezpečuje francúzska strana, ktorá komunikuje priamo s rodinami.

Na službu v cudzom vojsku potrebuje Slovák získať povolenie od prezidenta. Ak odíde bez prezidentskej výnimky, spácha trestný čin služby v cudzej armáde. Podľa Trestného zákona mu za to hrozí trest dva až osem rokov väzenia. To bol aj prípad mŕtveho slovenského legionára. „Prezident výnimku nebohému neudelil a ten o ňu ani nežiadal,“ povedal hovorca prezidenta Marek Trubač.

Francúzsky prezident Francois Hollande podľa webovej stránky Wall Street Journal vzdal mŕtvemu Slovákovi hold. Denník Pravda oslovil naše ministerstvo obrany, či sa vojak dočká pocty aj zo slovenskej strany. Z rezortu uviedli, že sa k tomu nevyjadrujú.

V tom, či súčasné znenie zákona nie je voči našim vojakom v cudzích armádach prísne, sa naši politici rozchádzajú. Podľa Antona Martvoňa (Smer) by malo dôjsť k zmene. „Trestnosť by mala byť zo zákona vypustená. Sme jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá to ešte v legislatíve má. V susednom Česku ju vypustili už pred ôsmimi rokmi,“ vysvetľuje. Bývalí ministri obrany Martin Fedor (SDKÚ) a Jaroslav Baška (Smer) si myslia opak. „Za hrdinu považujem každého, kto prípadne obetuje svoj život v službách našej vlasti, službou v našich bezpečnostných zboroch. Toto je pre mňa riadiace kritérium a predpokladám, že takto by sa mal zachovať aj štát,“ hovorí Fedor. Podľa Bašku každý, kto bojuje niekde vo svete a padne v boji, môže byť považovaný za hrdinu. „Ak je Slovák v cudzineckej armáde a nemá povolenie od prezidenta, tak tam nie je oficiálne. Byť vojakom je povolanie a slúžiť na Slovensku je jedinečné,“ dodal Baška.

Podľa francúzskeho denníka Le Figaro slúžil Kalafut vo francúzskej légii takmer sedem rokov. Vyznačoval sa vynikajúcou fyzickou kondíciou, odhodlaním a morálnymi vlastnosťami. Počas jeho pôsobenia v armáde bol povýšený na seržanta. Zúčastnil sa na viacerých zahraničných operáciách v Gabone, Afganistane, Stredoafrickej republike a v Mali. Do Mali ho naposledy vyslali 7.¤marca tohto roku.

Francúzska légia

O vstupe do francúzskej cudzineckej légie nerozhoduje pôvod, národnosť, kvalifikácia ani profesijné postavenie. Uchádzači o vstup v nej chcú často začať nový život, keďže je možné požiadať aj o novú identitu. Po troch rokoch služby môže vojak inej národnosti požiadať o francúzske občianstvo. Podmienkou je, že musí slúžiť pod svojím menom. Vo francúzskej légii je dnes asi 8-tisíc legionárov z vyše 130 krajín sveta. (lu)

Pôvodnú agentúrnu správu nahradil autorský článok denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

28 debata chyba
Viac na túto tému: #Francúzsko #vojak #Mali #Slovák #legionári