Premiér Recep Tayyip Erdogan najskôr katastrofu bagatelizoval, ako niečo, čo patrí k baníckemu remeslu, a potom musel pred rozzúreným davom zutekať. Aj v deň, keď pozostalí pochovávali prvé desiatky zosnulých otcov, synov a bratov, polícia na viacerých miestach krajiny rozháňala demonštrantov vodnými delami a granátmi so slzotvorným plynom.
Utorňajšia tragédia v uhoľnej bani pri západoanatolskom meste Soma má zatiaľ 282 potvrdených obetí. Viac ako stovka baníkov však aj v štvrtok, tretí deň po tragédii, zostávala uväznená v hĺbke 2 000 metrov pod zemou, a záchranári nevideli nádej na ich prežitie v plynmi zamorených šachtách.
„Toto nešťastie je niečo, čo sa nemuselo stať,“ vysvetľuje politická analytička Sylvia Tiryaki, prečo tragédia vyvolala takú veľkú vlnu rozhorčenia. Podľa rodáčky zo Slovenska pôsobiacej v Istanbule, prípad v Some odhalil systémovú chybu, ktorou Turecko trpí. Tou je nezmieriteľná animozita medzi vládnou mocou a opozíciou. „Opozičná strana minulý mesiac prišla s návrhom na preskúmanie bezpečnosti bane v Some. Podnet bol však zamietnutý bez toho, aby sa naň vládnuca strana vôbec pozrela. Keďže to prišlo zo strany opozície, tak to automaticky zmietli zo stola. Keby ten návrh zobrali vážne, tak je možné, že sa tomuto nešťastiu dalo predísť,“ povedala pani Tiryaki pre Pravdu.
Viaceré odborové organizácie v štvrtok zorganizovali štrajky na protest proti zlým bezpečnostným podmienkam, ktoré podľa nich v baniach zavládli po privatizácii. „Nechali zomrieť stovky našich kolegov v Some a nútia ich pracovať za brutálnych podmienok, aby mali čo najvyšší zisk,“ citovala BBC z ich vyhlásenia, podľa ktorého od roku 2000 zomrelo v tureckých baniach vyše tisíc ľudí.
Aprílový podnet opozície na preskúmanie bezpečnosti v Some bol tiež reakciou na sériu nehôd v tamojšej bani. Premiér Erdogan, ktorý na každú kritiku zvyčajne reaguje ako na útok na svoju osobu, však banské nešťastia označil za nevyhnutnú daň za ťažbu nerastov, akú musí platiť nielen Turecko, ale aj najvyspelejšie krajiny sveta. Po príklady pritom siahol až do predminulého storočia. „Zájdem do britskej histórie. Až 204 ľudí tam zahynulo po závale bane v roku 1838. V roku 1866 zomrelo v Británii 361 baníkov. A pri výbuchu v roku 1894 tam zahynulo ďalších 290 ľudí,“ povedal premiér v stredu pri návšteve smútiacej Somy. „Vezmite si Ameriku so všetkou jej technológiou… V roku 1907 – 361 (baníkov zahynulo),” cituje ho včerajší denník Hürriyet. "To sú bežné veci. Mohlo by sa to stať kdekoľvek na svete. Výbuchy v uhoľných baniach sú časté a nikoho by nemali prekvapovať,“ dodal.
Podobne drsný komentár si od Erdogana Turci vypočuli už v roku 2010 po banskom nešťastí s 30 obeťami na životoch, keď vyhlásil: „Bohužiaľ, táto profesia má tragédie vpísané do svojho osudu.“
„Neviem, či je to arogancia, cynizmus, alebo stres. Rozhodne ale nebolo šťastné prirovnávať nešťastie v roku 2014 k nešťastiam 19. a začiatku 20. storočia Vyznelo to ako zľahčovanie, či priam zneváženie celej situácie. Došlo k najväčšiemu banskému nešťastiu v histórii moderného Turecka a to nemožno brať na ľahkú váhu,“ nazdáva sa analytička Tiryaki.
„Momentálne je namieste ľudskosť, súcit a nie používanie vodných diel a slzotvorného plynu. Uchyľovanie sa k týmto prostriedkom popularitu premiérovi rozhodne nezvýši,“ dodáva.
Smútiace davy v Some pre premiérov prejav fatalizmu nemali pochopenie. Privítali ho výkrikmi „Vrah“ a „Zlodej“ a transparentmi s nápisom „Nie osud, ale vražda“ Rozhorčený dav zablokoval Erdoganovu kolónu a premiér sa pred ním pod ochranou polície musel uchýliť do najbližšieho supermarketu. O škandál sa v tejto vypätej situácii postaral jeden z najbližších Erdoganových poradcov. Včerajšie turecké noviny boli plné záberov, ako Yusuf Yerkel, zástupca šéfa kabinetu predsedu vlády, z celej sily kope do bezbranne ležiaceho protestujúceho, ktorého pevne držia dvaja vojaci. Yerkel sa k incidentu priznal, na svoju obhajobu však uviedol, že muž, ktorého dokopal, predtým kopol do vládnej limuzíny.
Analytička Tiryaki si myslí, necitlivé reakcie premiéra a jeho poradcov na banské nešťastie môžu do značnej miery ovplyvniť popularitu Erdogana pred augustovými prezidentskými voľbami. „Prezidentskú kandidatúru Erdogan ešte oficiálne nepotvrdil, zatiaľ je to len dohad, ale myslím si, že tento dohad je na 99,99 percenta správny a že v priamych voľbách kandidovať bude. Všeobecne sa ráta s tým, že keď sa stane hlavou štátu, tak postupne sa bude snažiť zmeniť parlamentný systém na prezidentský, aby mal právomoci ešte posilnené oproti tým, aké má dnes na poste premiéra,“ konštatuje, pričom pripúšťa že banské nešťastie a jeho dôsledky môžu do určitej miery ovplyvniť prezidentské voľby.
Znalkyňa tureckých pomerov však nepredpokladá, že protesty naberú rozmery ako vlani na istanbulskom námestí Taksim, keď prerástli do násilností s obeťami na životoch. „Taksim je zavretý, bezpečnostné opatrenia sú už teraz také, že akákoľvek demonštrácia je potlačená v zárodku,“ dodáva analytička Tiryaki.