Aj najhoršie idey sa môžu vrátiť, varuje poľská expremiérka

Pred 25 rokmi, 4. júna 1989, dostali Poliaci možnosť slobodne si zvoliť parlament. Hanna Suchocká, ktorá bola premiérkou v rokoch 1992 až 1993, spomína na časy komunistického režimu. Uvažuje však aj o tom, či sa môže vrátiť autoritatívny režim. Rozhovor pre Pravdu Suchocká poskytla na konferencii Prínos Poľska k pádu komunizmu.

Barack Obama, Bronislaw Komorowski, Poľsko
Barack Obama (Vľavo) a poľský prezident Bronislaw Komorowski počas návštevy Poľska. V pozadí stíhačky F-16, ktoré sú súčasťou medzinárodného vojenského cvičenia. (ilustračné foto)
Autor: ,

Ako ste pred rokom 1989 vnímali vzťahy Poľska a Československa? Váš odpor proti režimu bol viditeľnejší.
Nechcela by som, aby to opäť raz vyznievalo, že Poliaci sú nejakí výnimoční. Mali sme však v odpore proti režimu tradíciu. Začalo sa to v roku 1956 povstaním v Poznani. Pochádzam z tej oblasti. Viem, ako to vyzeralo. V roku 1968 sme zažili ďalšie povstanie, takzvané marcové udalosti. Samozrejme, aj na Západe sa vtedy odohrávala revolúcia, ktorá však mala skôr morálny charakter. U nás mali protesty výrazne politický podtext. Môžeme povedať, že v tomto období sa Poľsko a Československo stretli a spoznali.

Boli udalosti Pražskej jari dôležité pre Poliakov?
Pražská jar a opozícia v Československu boli v tomto období také silné, až sa zdalo, že by ste mohli získať slobodu a oslobodiť sa zo socialistického tábora. Z Poľska sme pozorne sledovali všetko, čo sa u vás dialo a želali sme vám veľa šťastia. Vojská Varšavskej zmluvy však vaše hnutie potlačili. Medzi jednotkami takzvanej bratskej pomoci boli aj Poliaci, ktorí boli vnútorne na vašej strane. Mala som kamarátov, ktorých vtedy zobrali na vojenskú základnú službu.

Čo na to vraveli?
Hovorili mi, že nevedeli, kam idú. Povedali im, že na manévre. Nemali na výber. Opozícia však fungovala rovnako na vašej, ako aj na našej strane. V 70. rokoch sa stretávali v Tatrách, vymieňali si názory a odovzdávali zakázanú literatúru. Pre nás bol takou dôležitou ikonou Václav Havel. Kontakty však boli omnoho širšie. Veľmi intenzívne boli v 80. rokoch, keď vznikla Solidarita.

Nedávno zomrel poľský prezident Wojciech Jaruzelski. V komentári v denníku Gazeta Wyborcza napísali, že to bol človek Kremľa, ktorý sa stal mužom kompromisu. Aký máte na neho názor vy?
Generál Jaruzelski je veľmi kontroverzná osobnosť v moderných dejinách Poľska. Jeho hodnotenie by som prenechala historikom. Poliaci sú nepochybne značne rozdelení v pohľade na neho. Začalo to jeho úlohou v udalostiach v decembri 1970 (protesty robotníkov boli krvavo potlačené), pokračovalo vyhlásením výnimočného stavu v roku 1981. O Jaruzelskom možno napísať dlhé dejiny, ktoré budú negatívne. Neskôr sa však rozhodol rokovať s opozíciou a v roku 1989 ho už demokratický zvolený parlament vybral za prezidenta. Bola to Jaruzelského posledná funkcia. Nahradil ho Lech Walesa. To sú dôvody, prečo hovorím, že je jednou z najkontrover­znejších, priam tragických postáv v poľskej histórii.

Poľsko aj ďalšie krajiny strednej Európy, vrátane Slovenska, sú v Európskej únii a NATO. Existuje nebezpečenstvo, že by sa do nášho regiónu vrátila nejaká totalitná ideológia či autoritatívny režim?
Každý, kto sleduje históriu, môže vidieť, že aj tie najhoršie idey majú tendenciu vracať sa. Nedá sa povedať, že čo sa už raz stalo, nikdy v budúcnosti sa už nezopakuje. Môžeme sa len nádejať, že tvoríme taký systém, že by sa to už nestalo. V ostatných rokoch vidíme, že takéto myšlienky sa opäť objavujú. V žiadnej krajine sa však nepresadili výraznejšie aj preto, že sme v európskych štruktúrach a že kladieme dôraz na ľudské práva a právny štát. Musíme dúfať, že vytvárame taký systém, ktorý nedopustí návrat diktatúry a autoritatívnych režimov. Nevieme, ako sa situácia vyvinie. Dôležitá je však aj spolupráca vo visegrádskej štvorke. A nemalo by to byť len o stretávaní sa politických lídrov.

Čo je potrebné dodať?
Musí to by spolupráca, ktorá sa bude budovať zdola. Malo by to byť o organizovaní mladých ľudí, vzdelávaní, kultúre. Pomáha nám to vytvárať spoločenské postoje. Spoločne sa môžeme postaviť proti ideám fašizmu či komunizmu. Takéto vzdelávanie je veľmi dôležité a presahuje hranice.

U mnohých ľudí však vládne nostalgia za bývalým režimom. Niekedy sa im asi ani nedá veľmi diviť. Život v socializme bol pre mnohých jednoduchší. V demokracii sa nie vždy žije ľahko. Prežívame hospodársku krízu, v eurovoľbách v niektorých krajinách zvíťazili krajne pravicové či radikálne ľavicové strany. Takže tu vidíme spojenie nostalgie a nespokojnosti so systémom, ktorý vládne. Je to problém?
Zdá sa mi, že fenomén nostalgie za socializmom sa už vytráca. Týka sa najmä starších ľudí, ktorí si pamätajú, že systém im zabezpečoval prácu. Každý mal zamestnanie. Mzdy boli nízke, ale žili sme v uzavretom svete. Ľudia však mali pocit bezpečia. Myslím si, že ak by sa teraz osoby, ktoré pociťujú nostalgiu za bývalým režimom, preniesli do minulosti, cítili by sa ako v strašnom sne, z ktorého by sa chceli čo najskôr zobudiť. Je pravda, že systém trhového hospodárstva sa spája s istými rizikami. Jedným z najhorších fenoménov je nezamestnanosť. Vytvára to pocity frustrácie. Svedkami toho sme vo všetkých krajinách, týka sa to najmä mladých ľudí. Pred touto výzvou stojí celý svet. Poukazuje na to aj pápež František a zdôrazňuje potrebu rozvoja zásady solidarity medzi ľuďmi. Žijeme v globalizovanom svete, v ktorom dominuje kapitál. Otázka, na ktorú musíme odpovedať, je, ako rozvinúť zásady solidarity medzi ľuďmi.

Parlamentné voľby v Poľsku v roku 1989

  • Prvým čiastočne slobodným voľbám predchádzali rokovania vládnucich komunistov s dovtedy potláčanou opozíciou. Dva tábory si sadli k stolu vo februári 1989.
  • Výsledkom bola dohoda o hlasovaní, ktoré sa konalo v júni. Voliči rozhodli tak, že opozícia obsadila až 99 zo 100 kresiel v Senáte, čiže v hornej komore parlamentu. V dolnej (v Sejme) mohla podľa dohody získať maximálne 35 percent mandátov, čo sa jej podarilo. Väčšinu 65 percent si ponechali komunisti so spriaznenými stranami.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Petro Porošenko

Porošenko sa dohodol s Ruskom na prepustení dvoch Ukrajincov

30.05.2016 07:18

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dosiahol predbežnú dohodu o prepustení dvoch Ukrajincov, ktorých v Rusku odsúdili za terorizmus a špionáž.

búrka, blesk

Pri záplavách na juhozápade Nemecka zahynuli traja ľudia

30.05.2016 07:10

Najmenej traja ľudia prišli o život v dôsledku záplav vyvolaných prudkými lejakmi na juhozápade Nemecka.

Sara Netanjahu

Izraelské úrady chcú obviniť manželku Netanjahua zo sprenevery

29.05.2016 22:03

Izraelská polícia odporučila obviniť manželku premiéra Benjamina Netanjahua zo sprenevery štátnych peňazí.

Peniaze

Výrobcov kamiónov zrejme čaká rekordná pokuta za kartel

30.05.2016 08:00

Európski výrobcovia nákladných áut na čele s Daimlerom dostanú zrejme najvyššiu pokutu za cenový kartel v histórii EÚ.

banka, poplatky,

Ľudia kľučkujú medzi bankovými poplatkami

30.05.2016 08:00

Ľudia sa čoraz častejšie musia snažiť vyhnúť sa bankovým poplatkom. Banky dvíhajú poplatky za manipuláciu s hotovosťou, za vedenie účtu či za poskytnutie úveru.

Petro Porošenko

Porošenko sa dohodol s Ruskom na prepustení dvoch Ukrajincov

30.05.2016 07:18

Ukrajinský prezident Petro Porošenko dosiahol predbežnú dohodu o prepustení dvoch Ukrajincov, ktorých v Rusku odsúdili za terorizmus a špionáž.

búrka, blesk

Pri záplavách na juhozápade Nemecka zahynuli traja ľudia

30.05.2016 07:10

Najmenej traja ľudia prišli o život v dôsledku záplav vyvolaných prudkými lejakmi na juhozápade Nemecka.