Bývalý šéf armády sa tak oficiálne ujal vlády nad osemdesiatmiliónovou krajinou, ktorá je hlboko rozdelená medzi jeho stúpencov a odporcov. V modernej histórii Egypta je Sísí už šiestym vládcom, ktorý sa k moci dostal vďaka absolvovanej vojenskej kariére.
Foto: SITA/AP
Päťdesiatdeväťročný poľný maršal, ktorý sa od chvíle, čo odstúpil z postu ministra obrany na verejnosti v uniforme neukazuje, prevzal úrad z rúk armádou dosadeného dočasného prezidenta Adlího Mansúra. V justičnom paláci pripomínajúcom staroegyptský chrám Sísí v prísahe, trvajúcej menej ako jednu minútu, sľúbil, že bude dodržiavať ústavu a plne obhajovať záujmy ľudí. „Prisahám všemohúcemu, že budem brániť záujmy svojej vlasti, jej zvrchovanosť, územnú celistvosť a nezávislosť,“ povedal.
Samotnej prísahe predchádzala dlhšia reč podpredsedu súdu, ktorý vyhlásil, že minuloročné zvrhnutie islamského prezidenta Muhammada Mursího nebolo pučom a iba naplnilo vôľu egyptského ľudu.
Sísímu po prísahe Mansúr formálne odovzdal vládu nad krajinou a sám sa vracia na svoje predchádzajúce pôsobisko na čele ústavného súdu. Nový prezident to ocenil ako výnimočný okamih v dejinách Egypta. „Po celú svoju tisícročia dlhú históriu naša krajina nikdy nebola svedkom demokratického a pokojného odovzdania moci,“ vyhlásil.
V Káhire boli počas inaugurácie v plnej pohotovosti tisíce policajtov a vojakov. Aj s pomocou obrnených vozidiel a ďalšej ťažkej techniky mali zabrániť prípadným protestným akciám Sísího odporcov predovšetkým z radov Mursího priaznivcov. Podľa televíznych záberov bol však v uliciach pokoj, len pred palácom oslavovalo Sísího nástup do úradu niekoľko stoviek jeho stúpencov.
Politické špičky západných krajín sa na obrade ani večernej slávnostnej recepcii nezúčastnili; Západ dáva najavo obavy z možného potláčanie slobôd v Egypte Sísího ľuďmi. Európske krajiny na ceremónii väčšinou zastupovali veľvyslanci, kým Spojené štáty vyslali ako svojho reprezentanta poradcu ministra zahraničných vecí.
Medzi hosťami inaugurácie boli bahrajnský kráľ, kuvajtský emir a členovia kráľovských rodín Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Tieto krajiny dávajú najavo sympatie so Sísího režimom a niektoré z nich začali po minuloročnom prevrate krajinu finančne podporovať. Pozvaní, naopak, neboli zástupcovia Turecka, Tuniska či Kataru; tieto krajiny otvorene odsúdili Mursího zvrhnutie.
Od armádneho puču boli pri demonštráciách v krajine zabité stovky ľudí a úrady takmer úplne rozprášili Mursího Moslimské bratstvo, ktorého vedenie pozatýkali. Pred súdmi stovkám islamistov hrozia tresty smrti. Zatknutí však boli aj mnohí Mursího odporcovia, pretože prechodná vláda v Egypte úplne zakázala demonštrácie.
Sísí po ročnej vláde demokraticky zvoleného Mursího a rovnako dlhom období prechodného prezidentstva Mansúra nadväzuje na predchádzajúcu líniu vojenských hláv štátu Anvara Sadata a Husního Mubaraka. V májových voľbách získal takmer 97 percent hlasov. Zhruba polovica ľudí však k voľbám neprišla, mnohí z nich na protest proti spôsobu, akým sa režim dostal k moci. Sísího stúpenci od neho očakávajú politickú, hospodársku a sociálnu stabilizáciu krajiny po období chaosu začatom arabskou jarou. Podľa jeho kritikov však poľný maršal bude ďalším autokratom chrániacim záujmy armády a potláčajúci nádej na demokratické reformy. Analytik Karim Bitar pre agentúru AP vyhlásil, že v čase, keď bol po tridsiatich rokoch autokratickej vlády zvrhnutý Mubarak, len málokto tušil, že o tri roky neskôr „sa bez potreby zverejniť akýkoľvek program dá za nového faraóna zvoliť maršal v čiernych okuliaroch".