Kremeľ dal najavo, že mu prímerie skôr pripomína ultimátum dané rebelom.
„Prvá analýza bohužiaľ ukazuje, že nejde o pozvanie k mieru a rozhovorom, ale o ultimátum voči povstalcom na juhovýchode Ukrajiny k zloženiu zbraní. Zatiaľ chýba hlavný prvok – návrh začať rozhovory,“ reagovala podľa agentúry ITAR-TASS tlačová služba ruského prezidenta Vladimira Putina na Porošenkovo prímerie.
„V piatok, 20. júna, začína prímerie. Potrvá až do 27. júna,“ vyhlásil predtým ukrajinský prezident počas svojej prvej návštevy v separatistami ovládanej Doneckej oblasti od nástupu do prezidentského úradu. Podľa jeho rozkazu, zverejneného v Kyjeve, nadobúda prímerie účinnosť v piatok o 21:00 SELČ a malo by trvať do 10:00 SELČ budúceho piatku.
„Je to viac než dostatočný čas na to začať s odzbrojením a začať s vytváraním nárazníkovej zóny pozdĺž hraníc medzi Ukrajinou a Ruskom,“ dodal prezident a pripomenul tak ďalšie body svojho mierového plánu.
Porošenko zároveň upozornil, že vládne sily sa budú brániť, ak sa dostanú pod paľbu separatistov. „To (prímerie) ale neznamená, že sa nebudeme brániť v prípade napadnutia našej armády. Urobíme všetko k obrane nášho územia,“ vyhlásil prezident podľa citácie uvedenej na jeho internetovej stránke.
Prezidentský web tiež spresňuje, že Porošenko navštívil štáb „protiteroristickej operácie“ na východe Ukrajiny, kde pred vyhlásením prímeria prijal správu o tom, že hranica s Ruskom je už bránená. Porošenko dal v predchádzajúcich dňoch najavo, že prímerie oznámi, až armáda bude opäť kontrolovať celú hranicu s Ruskom, aby cez ňu vzbúrencom nemohli pribúdať bojovníci, zbrane a ďalšie vojenské vybavenie.
Povstalci odmietajú zložiť bez stiahnutia armády
Vyhlásené prímerie je východiskovým krokom Porošenkovho plánu, ktorý má vyviesť krajinu z terajšej krízy a ktorý prezident chcel oficiálne vyhlásiť v piatok. Nasledovať má zloženie zbraní povstalcami. Tí ale v predchádzajúcich dňoch dali najavo nedôveru voči takémuto plánu a požadovali najprv stiahnutie armády a Národnej gardy zo svojich „ľudových republík“, Doneckej a Luhanskej.
To tiež podľa AFP v prvej reakcii na prímerie zopakoval jeden z vodcov separatistov v Luhansku Valerij Bolotov. „Nikto zbrane nezloží, kým sa vládne jednotky kompletne nestiahnu z nášho územia,“ zdôraznil.
„Už sme stokrát počuli o zastavení paľby zo strany Národnej gardy a ukrajinskej armády. Ale vojenské operácie sa nezastavili ani na minútu,“ vyhlásil podľa agentúry DPA ďalší z predákov doneckých rebelov Andrej Purgin.
„Nikto zbrane skladať nebude,“ povedal v rovnakom duchu ruskej agentúre Interfax ďalší čelný predstaviteľ separatistov Miroslav Rudenko.
Štrnásťbodový plán, zverejnený neoficiálne ukrajinskými médiami, tiež predpokladá prepustenie rukojemníkov a uvoľnenie administratívnych budov obsadených vzbúrencami v Doneckej a Luhanskej oblasti. Počíta tiež s usporiadaním predčasných miestnych a parlamentných volieb a sľubuje vytvorenie nových pracovných miest v regióne.
Doteraz nevídaná bitka sa celý štvrtok odohrávala pri obci Krasnyj Lyman v Doneckej oblasti. Separatisti priznali, že vzhľadom na prevahu vládnych síl utrpeli značné straty výzbroje.
Údajne 300 proruských separatistov zabila ukrajinská armáda od štvrtka na východe Ukrajiny. Podľa agentúry AP to povedal armádny hovorca Vladislav Selezňov. V bojoch medzi povstalcami a vládnymi silami takisto padlo sedem ukrajinských vojakov a 30 ďalších utrpelo zranenia. Informáciu ale nebolo možné potvrdiť z nezávislých zdrojov.
Ukrajinská armáda podľa ministra obrany obnovila kontrolu hranice
Ukrajinská armáda obnovila kontrolu nad hranicou s Ruskom a dokáže teraz brániť prenikaniu vojenského materiálu na podporu proruských separatistov. Vyhlásil to podľa agentúry Reuters ukrajinský minister obrany Mychajlo Koval. Jeho výrok ale o niečo neskôr spochybnila Rada národnej bezpečnosti a obrany (RNBO). Kremeľský poradca Jurij Ušakov medzitým poprel tvrdenia šéfa NATO Andersa Fogha Rasmussena, že Rusko presunulo k ukrajinskej hranici ďalšie tisíce vojakov. Moskva vraj len posilňuje pohraničnú stráž.
„Naše sily dokončili obkľúčenie problematického regiónu a obnovili kontrolu nad ukrajinskou štátnou hranicou. Plne sme zablokovali možnosť privážania akéhokoľvek vojenského vybavenia z Ruskej federácie,“ povedal ukrajinský minister obrany Koval vo svojom prejave v parlamente.
Jeho vyjadrenia ale počas dňa spochybnili správy o pokračujúcom prísune ruskej vojenskej techniky, vrátane tankov a obrnených transportérov, cez hranice separatistickým povstalcom. Nakoniec v podvečer zaplombovanie hranice poprela ukrajinská bezpečnostná rada.
„Keby celú hranicu kontrolovali naše vojská, oznámili by sme to ako prví. A bola by to skutočne etapa víťazstva a prechodu k jasnému plánu, ktorý oznámil prezident. Zatiaľ sa to však nestalo,“ povedal podľa agentúry Ukrinform hovorca RNBO Volodymyr Čepovoj.
Merkelová vyzýva Rusko na podporu mierového plánu
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v piatok vyzvala Rusko, aby podporilo mierový plán ukrajinského prezidenta Petra Porošenka. O možnosti ďalších protiruských sankcií nechcela špekulovať, podľa nej je teraz potrebné sledovať vývoj situácie.
„Je treba, aby sa boje na Ukrajine zastavili,“ povedala Merkelová na tlačovej konferencii po rokovaniach s estónskym premiérom Taavim Roivasom. „Ukrajinský prezident už predstavil plán a očakávame, že se k nemu Rusko postaví konštruktívne. To znamená, že sa zastavia snahy o destabilizáciu a že sa bude dbať na územnú celistvosť Ukrajiny,“ dodala kancelárka.
Podľa Merkelovej bude pre rozhodnutie o sankciách rozhodujúci vývoj v najbližších dňoch. Kancelárka povedala, že o naliehavej potrebe zastavenia násilia na východe Ukrajiny v uplynulých dňoch hovorila s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v rovnakom duchu podľa nej na Putina apeloval aj francúzsky prezident François Hollande.