Šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi sa v utorok podarilo prekonať aj ďalšie európske tabu. EÚ momentálne svojim členským krajinám neodporúča prijímať ruského prezidenta na bilaterálnych návštevách. Putin bol od zabratia Krymu dosiaľ iba vo Francúzsku. Tam však nešlo o dvojstrannú záležitosť, ale o účasť na mnohonárodných oslavách výročia otvorenia západného frontu v Normandii.
„Nie je to dobrý deň pre spoločný európsky prístup k Rusku ani pre spoločnú energetickú politiku EÚ,“ komentoval Putinovu poldňovú pracovnú návštevu Rakúska Rem Korteweg, analytik londýnskeho Centra pre európsku reformu. „Podpísanie dohody medzi OMV a Gazpromom je súčasťou ruského pokusu vraziť klin do reakcie Európskej únie na ukrajinskú krízu,“ dodal pre agentúru Bloomberg.
Gazprom a OMV sa dohodli, že sa rovným dielom budú podieľať na 200 miliónoch eur nákladov na vybudovanie 50 kilometrov dlhého rakúskeho úseku South Streamu, ktorý má celkovo takmer 2¤500 kilometrov. Jeho trasa má viesť z Ruska po dne Čierneho mora cez Bulharsko, Srbsko, Maďarsko a Slovinsko do Rakúska. Ďalšia vetva môže byť vybudovaná do Talianska.
„Táto dohoda predstavuje investíciu do zabezpečenia dodávok plynu pre Európu,“ povedal po podpise šéf OMV Gerhard Roiss. „Európa ruský plyn potrebuje. Navyše do budúcnosti budeme potrebovať ruského plynu ešte viac, keďže produkcia suroviny v Európe klesá,“ dodal.
Krajiny, ktorými má South Stream prechádzať, sa v rámci EÚ stavajú proti zavedeniu hospodárskych sankcií proti Rusku. Tábor štátov s opačným názorom tvoria predovšetkým Británia, Francúzsko, Poľsko, Švédsko, Dánsko, Česká republika a trojica postovietskych pobaltských republík.
„Je jasné, že Putin chce rozdeliť Európsku úniu. To nie je nič nové. Je to to, čo sa Rusi vždy snažia robiť, keď sú zatlačení do kúta,“ povedal pre rakúsky rozhlas a televíziu ORF šéf švédskej diplomacie Carl Bildt.
Kriticky sa vyslovili aj USA. „Transatlantická jednota je zásadná pre odradenie Ruska od ďalšej agresie a umožnenie konštruktívnych rokovaní,“ uviedlo v krátkom vyhlásení americké veľvyslanectvo vo Viedni a dodalo: „Rakúska vláda, hospodárski lídri a rakúsky ľud by mali pozorne zvážiť, či dnešné udalosti napomáhajú toto úsilie.“