Je to minimálne 376 poslancov. Zdá sa, že súčasťou dohody medzi ľudovcami a socialistami, čo sú najväčšie kluby v EP, bude aj to, že ľavica v Junckerovej komisii dostane dôležitý post, ktorý zahŕňa hospodárske a menové záležitosti a euro. Informoval o tom portál EurActiv.
V tom prípade by mohol byť v hre aj súčasný slovenský podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič. O ňom predseda vlády Robert Fico viac ráz zopakoval, že je kandidátom Bratislavy do budúcej eurokomisie. Slovensko sa zároveň uchádza o dôležité ekonomické portfólio.
Šefčovič však čelí konkurencii. V bruselskom zákulisí sa hovorí, že o hospodárske a menové záležitosti sa môže uchádzať aj francúzsky exminister financií Pierre Moscovici či holandský šéf finančného rezortu a terajší predseda euroskupiny Jeroen Dijsselbloem.
Hoci Juncker by mal mať väčšinu hlasov v euroaparlamente zabezpečenú, jeho stretnutia s predstaviteľmi poslaneckých klubov ukazujú, že nič neberie na ľahkú váhu. EP o predsedovi eurokomisie rozhoduje 15. júla.
"Európsky parlament využíva takmer každú príležitosť, aby zaznel jeho hlas a aby vyzeral ako inštitúcia, s ktorou je potrebné počítať a brať do úvahy,“ pripomenul pre Pravdu Emmanuel Sigalas, expert na politiku EÚ z viedenského Inštitútu pre postgraduálne štúdie. "Bude tiež veľmi zaujímavé sledovať, čo sa stane v EP v súvislosti s tým, že je ňom viac euroskeptických poslancov. Predpokladám, že europarlament preto zmiermi prointegračnú agendu,“ uviedol Sigalas.
Aj Juncker pritom skúša získať i podporu euroskeptickejších poslancov. Luxemburský expremiér hovorí, že nie je eurofederalista.
"Snažím sa vysvetliť svoj prípad. Objasňoval som svoju skutočnú povahu,“ uviedol Juncker podľa EurActiv po stretnutí so skupinou Európskych konzervatívcov a reformistov. Do tohto klubu patrí aj Konzervatívna strana britského premiéra Davida Camerona. Ten spoločne s maďarským predsedom vlády Viktorom Orbánom hlasoval v Európskej rade proti Junckerovi.
Budúci predseda EK však zdôrazňuje, že nechce, aby Británia odišla z Európskej únie. Londýn chce rokovať o presune niektorých právomocí z Bruselu a o reforme EÚ.
"V princípe nehovorím nie návratu kompetencií. Ak s tým budú súhlasiť ostatní, dôjde k tomu,“ citoval Junckera denník Guardian.