Proti Jeanovi-Claudovi Junckerovi boli Británia a Maďarsko. Ostatné krajiny ich prehlasovali. Európska rada však súhlasila s tým, že ďalšie významné posty obsadí na základe konsenzu medzi štátmi.
V stredu sa v Bruseli zišli predstavitelia krajín EÚ. O napätej situácii svedčilo aj to, že začiatok stretnutia sa v poslednej chvíli presunul z pol siedmej večer na ôsmu. Mali rozhodnúť, kto nahradí na poste šéfky európskej diplomacie Catherine Ashtonovú, a hovoriť aj o tom, kto obsadí kreslo stáleho predsedu Európskej rady, v ktorom teraz sedí Herman Van Rompuy.
Namiesto dohody však visí vo vzduchu ďalšie hlasovanie. (Viac čítajte v článku Lídri únie sa nezhodli na novom prezidentovi, ani šéfovi diplomacie.) Taliansko totiž presadzuje na post šéfky diplomacie únie svoju ministerku zahraničných vecí Federicu Mogheriniovú. "Má jednohlasnú podporu všetkých socialistických lídrov. Ak budú námietky, môže ju potvrdiť väčšina,“ vyhlásil o svojej krajanke podľa agentúry Reuters Sandro Gozi, štátny tajomník vlády zodpovedný za európsku politiku. Taliansko momentálne predsedá Európskej únii. Európski socialisti prišli do Bruselu s ponukou dvoch kandidátiek. Spolu s Mogheriniovou navrhovali dánsku ľavicovú premiérku Helle Thorning-Schmidtovú.
Mogheriniová je však podľa kritikov neskúsená, presne pred mesiacom mala 41 rokov. A najmä pre Poľsko a pobaltské krajiny je príliš proruská. Len nedávno sa počas návštevy Ruska veľmi zmierlivo vyjadrila o krokoch Kremľa na Ukrajine. Rím zároveň podporuje projekt Gazpromu South Stream, teda plynovod, ktorý obíde Ukrajinu, a naznačil, že je pripravený Moskve pomôcť s námietkami, ktoré má proti výstavbe Európska komisia.
"Kandidatúru talianskej ministerky zahraničných vecí nepodporíme,“ povedal pred summitom pre televíziu LRT litovský premiér Algirdas Butkevičius. Jeho strana je pritom členom európskych socialistov. Výhrady k Mogheriniovej vyjadrila aj prezidentka Litvy Dalia Grybauskaitéová, ktorá zastupuje krajinu na summite EÚ.
Okrem Mogherinovej sa ešte v kuloároch spomínali mená poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského, ktorého Varšava oficiálne nominovala. Ale aj jeho švédskeho kolegu Carla Bildta. Tí sú však zase podľa mnohých krajín príliš protiruskí. Kompromisom by tak mohla byť eurokomisárka Kristalina Georgievová, ktorá zodpovedá za humanitárnu pomoc. Tú však nominovala do terajšej Európskej komisie pravicová vláda. Súčasný bulharský kabinet sa ju zatiaľ zdráha podporiť, hoci vo svojom tíme by ju rád videl aj Juncker.
O potrebe istého kompromisu hovorí aj Isabel Camisaová, portugalská odborníčka na európsku politiku z univerzity v Minho. "Post Vysokej predstaviteľky únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku je práve ten, ktorý si vyžaduje hľadanie delikátnej rovnováhy medzi tým , čo preferuje Európska komisia a čo by radi videli členské štáty,“ povedala Camisaová pre Pravdu. "Očakáva sa, že bude konať ako čestný vyjednávač v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá si stále v mnohých prípadoch vyžaduje nájdenie jednoty v EÚ,“ pripomenula expertka.
Čo sa týka hľadania náhrady za Van Rompuya, tak k favoritom sa v poslednej chvíli pridal poľský premiér Donald Tusk. Vraj si ho v tejto funckii vie predstaviť nemecká kancelárka Angela Merkelová. Dôležitý post pre poľského politika by mohol uspokojiť nové členské krajiny zo strednej a východnej Európy.