Lídri EÚ sa však na summite v noci zo stredy na štvrtok nezhodli na tom, kto bude novým šéfom diplomacie EÚ, stálym predsedom Európskej rady ani šéfom euroskupiny.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa nenašiel konsenzus, je snaha nových členských krajín z východnej a strednej Európy pre seba získať jeden z dôležitých postov. Táto požiadavka, ktorá ešte nedávno neznela naliehavo, sa zrazu ocitla na stole s plnou vážnosťou. "Chcel by si ten post?“ pýtal sa vraj priamo v Bruseli maďarský premiér Viktor Orbán svojho poľského kolegu Donalda Tuska. Ide o miesto predsedu Európskej rady, ktoré teraz zastáva Herman Van Rompuy. Viaceré zdroje Pravde v Bruseli potvrdili, že Tusk by ponuku mohol prijať. Najbližšie sa stretnú lídri únie 30. augusta. Vtedy by už mali dohodnúť aj jednotlivé posty v novej eurokomisii. Slovenským kandidátom je jej súčasný podpredseda Maroš Šefčovič.
Požiadavka strednej a východne Európy sa objavila i preto, že na post šéfa diplomacie EÚ presadzuje Taliansko svoju ministerku zahraničných vecí Federicu Mogheriniovú. Viacerým novým členským krajinám sa však nepáči, že je podľa nich príliš proruská. Výhrady vyjadrili Poľsko a pobaltské štáty.
Slovenský premiér Fico v Bruseli na tlačovej konferencii uviedol, že lídri sa nakoniec o konkrétnych menách na posty ani nerozprávali.
"Medzi členskými štátmi nedošlo k dohode. Máme veľký záujem koordinovať pozície štátov Vyšehradskej štvorky, pokiaľ ide o pozície. Nekrížime sa, pokiaľ ide o záujmy,“ povedal predseda vlády. "Určite by bolo dobré, že by mali mať nové členské štáty možnosť obsadiť jeden z najvýznamnejších postov,“ uviedol Fico. Slovensko teraz predsedá zoskupeniu krajín V4 a premiér uviedol, že bude vo Vyšehradskej štvorke ďalej koordinovať jej postoje.
Podľa Fica v únii ešte nedošlo k jednoznačnému zadefinovaniu pravidiel, ktoré sa použijú pri nomináciách na jednotlivé posty. "Hovoríme o troch pozíciách. Ich obsadenie by malo zohľadniť vzťahy medzi východom a západom, severom a juhom, medzi mužmi a ženami, medzi starými a novými členskými štátmi a medzi socialistami, ľudovcami a liberálmi,“ pripomenul komplikovaný postoj výberu kandidátov slovenský premiér.
Je pravdepodobné, že post šéfky diplomacie únie by mala získať ľavica. Je možné, že nakoniec bude patriť Mogheriniovej. Asi však len za predpokladu, že novým stálym predsedom Európskej rady bude niekto ako Tusk. V debate o tom, kto bude mať v budúcnosti na starosti zahraničnú politiku únie, však vraj padlo aj Šefčovičovo meno.
"Nebolo by zlé, keby jednu z najvýznamnejších pozícii získal niekto z regiónu východnej a strednej Európy. Bol by to dobrý signál pre tieto krajiny. Väčšina z nich vstúpila do EÚ pred desiatimi rokmi. Nie sú preto už až také nové v únii,“ povedal pre Pravdu Paul Ivan z bruselského Centra pre európsku politiku. "Dostať post by však nemalo znamenať koniec snahy. Dôležitejšie je mať naň kvalifikovaných, schopných ľudí,“ pripomenul expert.