Toto upozornenie tentoraz nezaznelo len z Bruselu a Washingtonu, ale aj z Moskvy, z úst blízkeho dôverníka šéfa Kremľa. „Obrazne povedané, je to, akoby sme sa dohodli, že pätnástich až dvadsiatich percent svojich platov sa ihneď vzdáme,“ varoval v rozsiahlom interview pre agentúru ITAR – TASS bývalý vicepremiér a minister financií Alexej Kudrin.
Kudrin, ktorého s Vladimirom Putinom spája dvadsaťročné priateľstvo ešte z čias spoločného pôsobenia na petrohradskej radnici, ruskej hlave štátu slúžil jedenásť rokov ako šéf rezortu financií.
Z vlády odišiel pred troma rokmi na protest proti predvolebným sľubom Putina výrazne zvýšiť vojenské a sociálne výdavky, čo Kudrin považoval za riskantné ohrozenie finančnej disciplíny v krajine, kde stav ekonomiky zostáva závislý od výkyvov svetových cien energetických surovín. Napriek tomu so šéfom Kremľa zostal v kontakte a sám Putin opakovane verejne potvrdil, že sa s ním pravidelne radí.
Šéf Kremľa však rady svojho priateľa nie vždy poslúchne. Kudrin napríklad pre ITAR – TASS zdôraznil, že spoločensko-politická situácia sa v Rusku v súvislosti s vývojom na Ukrajine zásadne zmenila.
„Znova sme sa stali protivníkmi Západu. Osobne sa s týmto stupňovaním protizápadnej rétoriky nestotožňujem,“ konštatoval a varoval, že izolacionistické nálady tlačia štátne vedenie k prijímaniu politických rozhodnutí obmedzujúcich hospodárske styky, cestovanie do cudziny a komunikáciu so zahraničím, čo sa môže stať závažnou prekážkou pre modernizáciu ekonomiky krajiny. „Biznis potrebuje niečo úplne iné, chce pracovať, investovať, stavať závody, obchodovať,“ pripomenul.
Bývalý minister financií sa vyslovil proti uzatváraniu sa ruskej ekonomiky pred svetom pod zámienkou zachovania si vlastnej nezávislosti a za osobitne zhubné označil púšťať sa so Západom do nových pretekov v zbrojení. „Keby sa Rusko nejakým spôsobom vojensky zamiešalo do situácie na juhovýchode Ukrajiny, v tej chvíli by sa vojenské rozpočty iných krajín zvýšil o viac, než je celý ruský vojenský rozpočet,“ varoval a pripomenul: „Vojenský rozpočet Ruska je teraz desaťnásobne nižší ako rozpočet krajín NATO. A to sú neporovnateľné možnosti.“
Putin na včerajšom mimoriadnom zasadaní Bezpečnostnej rady Ruska naznačil smerovanie, ktoré je protichodné s odporúčaniami Kudrina. Namiesto avizovania snahy o otváranie sa ruskej ekonomiky svetu ohlásil „dodatočné kroky na zníženie závislosti národného hospodárstva a finančného sektora od nepriaznivých vonkajších faktorov“. „Mám na mysli nielen nestabilitu na globálnych trhoch, ale aj možné politické riziká,“ spresnil.
Ruský prezident nemieni šetriť ani na vojenských výdavkoch. „Budeme adekvátne úmerne reagovať na približovanie sa vojenskej infraštruktúry NATO k našim hraniciam a nenecháme bez pozornosti ani rozmiestňovanie globálnej protiraketovej obrany a budovanie zásob strategických vysokopresných zbraní,“ zdôraznil Putin a uzavrel: „Je nevyhnutné v plnej miere a načas uskutočniť všetky naplánované opatrenia na upevnenie obranyschopnosti vrátane Krymu, kde musíme fakticky nanovo vybudovať vojenskú infraštruktúru.“
Hoci Európska únia včera Rusku zase iba pohrozila zavedením tretieho stupňa sankcií v zbrojárskom, finančnom a energetickom sektore, aj doterajšie opatrenia už Rusko začína bolestivo pociťovať. „Únik kapitálu, stagnácia ekonomiky, zoznamy osôb, ktorým je zakázaný vstup – sankcie prejavujú účinok ešte predtým, ako bude prijaté definitívne rozhodnutie,“ citoval denník Bild šéfa nemeckej diplomacie Franka-Waltera Steinmeiera, podľa ktorého Rusko už platí vysokú cenu za svoju politiku. „Napriek tomu je však potrebné ešte viac zosilniť tlak,“ dodal.
Práve pred tým varuje Kudrin. „Ak sa prijmú dodatočné sankcie, závažné, odvetvové, vo vzťahu k energetike a finančnému sektoru, tak môžeme klesnúť. Do roka od zavedenia takých sankcií bude už ekonomický rast záporný,“ prognózuje. Spolu so zvýšením zbrojných výdavkov sa to podľa exministra financií prejaví na znížení reálnych príjmov Rusov priemerne o 15 až 20 percent.