V rozhovore pre Pravdu to zdôrazňuje Alexander Ben-Zvi, veľvyslanec štátu Izrael na Slovensku. "Vedieme ofenzívu proti teroristom, ktorí zneužívajú civilistov ako ľudské štíty,“ podčiarkol.
Bolo začatie vojenskej operácie v Gaze naozaj nevyhnutné?
Nanešťastie áno. Izrael čelil v poslednom období dažďu rakiet. Hamas ich počas dvoch týždňov vystrelil proti nám viac ako 2 100. Radikáli zároveň prenikli na naše územie cez podzemné tunely a útočili v kibucoch. Každý štát má povinnosť ochrániť svojich občanov. Ako to robiť? Jedine útočením proti páchateľom.
Zomiera však veľa palestínskych civilistov. Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva dokonca naznačila, že Izrael možno spáchal vojnové zločiny.
Keď sa vedie asymetrická vojna, čo je prípad Hamasu, existuje vždy riziko civilných obetí. Pozrite sa na Afganistan. Zahynulo tam približne 22-tisíc civilistov, z čoho pätinu až štvrtinu mŕtvych majú na svedomí medzinárodné jednotky. Je to dôsledok toho, že teroristi sa skrývajú medzi civilným obyvateľstvom. V Gaze to vyzerá podobne. V týchto prípadoch sa nedá vyhnúť vedľajším škodám.
Nezdá sa vám, že obetí je priveľa?
Útočenie na civilné objekty je zlé s výnimkou, keď sa stávajú legitímnymi cieľmi v súlade s pravidlami vedení vojen. Ak niekto zneužije obytný dom, školu alebo nemocnicu na vojenské miesto, to sa mení na legitímny vojenský cieľ. Dodám, a to nehovorím ja, ale medzinárodné právo, že používanie ľudských štítov je vojnový zločin. Zdôrazňujem, že Izrael neútočí na nevinných, ale na teroristov, pričom niekedy zomrú civilisti. Na opačnej strane, čo robí Hamas? Keď odpaľuje rakety, mieri na izraelské mestá, nie na vojenskú infraštruktúru.
Vráťme sa k zneniu otázky.
Samozrejme, že je nám ľúto, že zomrelo veľa civilistov. Lenže musím zopakovať, že kto tu pácha vojnové zločiny. Izrael, ktorý útočí na legitímne vojenské ciele, alebo tí, čo zneužívajú dokonca aj deti ako ľudské štíty? Odpoveď znie, že teroristi.
Fakty sú však jasné. Viac ako 800 zabitých civilistov a medzi nimi mnoho detí. Nedalo sa zabrániť takému vysokému počtu obetí?
Opakujem, že zámerne nemierime na nevinných. Zomierajú aj matky s deťmi, keď sa za ne skrývajú teroristi. Takže zabrániť sa tomu nedá. Mimochodom, spomínate si na bombardovanie Juhoslávie? Každý deň prichádzali správy o zabitých civilistoch. Členské štáty NATO pri bombardovaní zasiahli napríklad televíznu stanicu, nemocnicu. Hovorili tieto krajiny o sebe, že sa dopúšťajú vojnových zločinov?
Hovorme o izraelskom postupe. Palestínčania ho označujú za masaker civilistov. Robí Izrael niečo, aby tragická bilancia nebola ešte vyššia?
Istotne. Ak máme obavu, že chystáme útok na miesto, kde sa nachádza veľa civilistov, uskutočňujeme preventívne opatrenia. Uplatňujeme tri spôsoby varovania. Zhadzujeme letáky s upozornením, že na danú oblasť zaútočíme. Telefonicky, keď v predstihu pred použitím sily informujeme obyvateľov napríklad domu, kde sú zbrane. Ak nezaberie žiadne z týchto varovaní, zvolíme si takzvané klopanie na strechu. Zasiahne ju malá explózia, ktorá nenapácha vážne škody. Znamená jasné upozornenie, že obyvatelia majú viac ako 10 minút, aby odišli do bezpečia, lebo sa blíži ozajstný tvrdý úder. Čiže chránime životy palestínskych civilistov, pričom neviem o žiadnej armáde na svete, ktorá by v tomto smere postupovala podobne ako izraelská.
Zmeňme tému. Prečo Hamas nasadzuje ľudské štíty?
Svedčí to o jeho zvrátenosti. Spolieha sa na to, že najviac sa bude hovoriť o zabitých civilistoch. Verí, že televízne zábery mŕtvych silno zapôsobia na medzinárodnú mienku. Tak, aby Hamas vyzeral, že je ako obeť s čistými rukami a aby Izrael vyznel ako jediný vinník.
Späť k izraelskému vojenskému zásahu. Viete obhájiť, prečo bola letecká operácia rozšírená o pozemnú?
Sú tri hlavné dôvody. Podzemné tunely vedúce z Gazy sa tiahnu do kibucov v pohraničnej oblasti. Rakety skryté v školách, podzemné odpaľovacie zariadenia. Veliteľstvá Hamasu na okraji Gazy. Toto sú fakty. Samozrejme, že keby sme dokázali zničiť tieto ciele iba letecky, postačila by vzdušná operácia. Nešli by sme do pozemnej akcie, pri ktorej zomrelo doteraz viac ako 30 izraelských vojakov. Museli sme však, lebo inak by sme nezlikvidovali uvedené teroristické ciele.
Bude to opakovanie otázok, ale faktom je, že operácia zanecháva stopy po veľkom krviprelievaní.
Je zvláštne, že mnohí kritizujú Izrael, ale nikto z nich nevie poradiť, ako by sme mali konať inak. Náš štát čelí každý deň rôznym útokom – raketám, teroristom prenikajúcim cez tunely, streľbe na vojakov. Musíme to zastaviť. Povedzte mi nejakú krajinu na svete, ktorá by sa prizerala, ako na jej mestá denne letí 50 rakiet! Izrael sa stal súčasťou bojiska proti vlastnej vôli. A preto sa chráni.
Hamas má vlastnú predstavu o prímerí. Prečo je pre Izrael neprijateľná?
Hamas hovorí nezmysly. Aké ukončenie okupácie? Veď Izrael nie je v Gaze od roku 2005. Aká úplná blokáda? Izrael zásobuje Gazu aj vodou, jedlom, elektrinou. Iba izraelská blokáda? Veď aj Egypt robí to isté, lebo dobre vie, že teroristi by prišli vraždiť jeho vojakov na Sinajskom polostrove. Egypt blokuje celú južnú časť Pásma Gazy.
Konflikt na Blízkom východe trvá dlhšie, ako trvali komunistické režimy vo východnej Európe. Je to ako nekonečný príbeh, v ktorom Izraelčania a Palestínčania nedokážu žiť vedľa seba v mieri.
Spor má riešenie. Ústupky musia urobiť obidve strany. Izrael viackrát ukázal ochotu, ale pritom musí pamätať na zaručenie vlastnej bezpečnosti. Pochopiteľne, že niektoré predstavy sú z nášho pohľadu neprijateľné.
Napríklad?
Otázka niekoľkých miliónov palestínskych utečencov. Palestínčania chcú, aby sa všetci mohli vrátiť do Izraela. Lenže to by už naša krajina nebola Izraelom. Mimochodom, všimnite si zaujímavý rozdiel. Ako sme sa postavili k Židom, ktorých vykopli z arabských krajín? Prijali sme ich tak, že získali občianstvo. A Palestínčania v arabských štátoch? Nedostali občianstvo, žijú v utečeneckých táboroch. Veď nech ich prijmú k sebe Palestínčania. Chcem poukázať ešte na jeden zásadný problém.
Aký?
Má vlastne Izrael partnera na dohodu? Povedzme, že ju podpíšeme so šéfom palestínskej samosprávy. S Mahmúdom Abbásom, o ktorom sa hovorí, že je umiernený politik. Akú máme záruku, že dohodu prijme Hamas? A že by aj dodržal jej obsah? Záruka nie je takmer žiadna. Veď odmietol uznať mierovú dohodu z Osla, v ktorej Palestínčania prvý raz fakticky uznali existenciu Izraela. Čo urobil Hamas? Vyhlasoval, že náš štát treba zmazať z mapy sveta. Izrael potrebuje dôveryhodného partnera, ktorý bude rešpektovať našu bezpečnosť. V prípade Egypta ním bol Anvar Sadat, niekdajší prezident.
Môžeme pripomenúť to, o čo sa zaslúžil.
Keď Sadat pricestoval z vlastnej iniciatívy v roku 1977 do Jeruzalema, prehovoril v izraelskom parlamente. Predniesol jasné posolstvo. Už žiadna vojna, už žiadna krv. Ľudia mu verili. Pre Izrael bolo preto ľahšie vrátiť Egyptu veľa územia. Celý Sinajský polostrov. Teritóriá bohaté na zásoby ropy a plynu. Odvtedy panuje medzi Egyptom a Izraelom celkom bezpečný stav na hraniciach. Nebola to najlepšia mierová dohoda, aká vznikla na svete, ale vždy je lepší studený mier ako horúca vojna. Určite je to pre nás prínosné. Nemusíme dávať priveľa peňazí na ochranu hraníc s Egyptom, čo znamená, že ušetrené finančné zdroje môžeme investovať napríklad do výskumu alebo do sociálnej oblasti. Mimochodom, veľa ľudí na svete ani nevie, že mnohé veci, ktoré používajú, vznikli z nášho vedecko-technického vývoja a výskumu. Preto sa čudujem nezmyselným výzvam.
Akým?
Keď počúvam, aby sa bojkotoval Izrael. V poriadku – ak však bojkot, tak úplný. Nepoužívajte izraelské špičkové zdravotnícke prístroje na odhaľovanie zákerných chorôb. Ani lieky. Odhoďte mobil, lebo prvý na svete bol zhotovený u nás. Ani fotografickú aplikáciu mobilov, lebo vznikla tu. Nesadnite si už k počítaču, lebo procesory vyrábajú v Izraeli. Ani antivírusové programy, pretože pochádzajú od nás. Nech sa páči, kompletný bojkot! No chcete sa vrátiť do 19. storočia?
Ešte sa vráťme k Palestínčanom. Izraelská blokáda zjavne komplikuje ich životnú úroveň.
Gaza dostáva štedrú finančnú podporu zo zahraničia. Celkovo predstavovala táto suma v minulom roku 3 miliardy dolárov. Vidíte zmenu k lepšiemu? Nalievajú tieto peniaze do rozvoja? Veľká časť sa skôr používa na zbrane a na luxusný život niektorých palestínskych predstaviteľov. Pozrime si jeden príklad z nie tak dávnej minulosti a povedzme si, kto nesie zodpovednosť. Keď Izrael odišiel v roku 2005 z Gazy, zanechali sme tam 1 400 veľkých skleníkov. Palestínčania ich prevzali po židovských osadníkoch. Skleníky boli ideálne zariadenia na pestovanie ovocia a zeleniny. Úrodu dávali viackrát v roku. Disponovali najlepšou technickou výbavou na svete. Čo urobili Palestínčania so skleníkmi? Zničili ich. Navyše z týchto bývalých pestovateľských častí odpaľujú rakety. Dovoľte mi uzavrieť celý rozhovor poznámkou, že je veľmi ľahké vykrikovať slogany proti Izraelu. Treba však poznať realitu.