Izraelská operácia Nezničiteľná skala, ktorá trvá už niekoľko týždňov, ničí v pásme Gazy životy palestínskych civilistov i izraelských vojakov. Koľko ich bolo doteraz?
Podľa oficiálne dostupných informácií z oboch strán si doterajšie boje vyžiadali viac ako 50 životov izraelských vojakov a asi 200 až 300 utrpelo zranenie. Obete medzi izraelskými civilistami možno zrátať na prstoch jednej ruky. Na druhej strane podľa palestínskeho zdravotníctva zahynulo doteraz viac ako 1 150 našich ľudí a ťažké, stredné a ľahké zranenie utrpelo viac ako 7-tisíc Palestínčanov. A to už nehovorím o materiálnych škodách. Ide konkrétne približne o 20-tisíc objektov vrátane nemocníc, škôl, mešít a kostolov. Ale aj jedinej elektrárne v pásme Gazy. Celé centrálne ulice v Gaze zrovnali Izraelčania so zemou. Napríklad Bet Hanún či Bet Lahíja. Izraelská operácia Nezničiteľná skala ničí dnes celú infraštruktúru.
Foto: Archív Abdalrahmana Bsaisa
Mnohé objekty, ktoré ste spomenuli, slúžili, aspoň podľa tvrdenia Tel Avivu, ako úkryt bojovníkov Hamasu a ich rakiet. Podľa premiéra Netanjahua rozdiel medzi izraelskými vojakmi a palestínskymi radikálmi je v tom, že zatiaľ čo v prvom prípade sa usilujú chrániť civilistov, v druhom sa za ich chrbát schovávajú.
Izraelčania môžu tvrdiť, čo chcú. Ak by povedali niečo iné, tak by som sa čudoval. Ide o rétoriku, ktorá existuje ešte z čias pred vznikom samotného izraelského štátu a prežíva dodnes. Podľa nej je Palestína v pásme Gazy územím bez ľudu. Podľa tiež logiky: Palestína existuje, ale nie Palestínčania. Či presnejšie, nemali by existovať. Cieľom je ukradnúť nám naše územie. A tvrdenia, že sa útočiaci Palestínčania schovávajú za chrbty civilistov, sú jedným z ďalších izraelských klamstiev. Veď napríklad pod rozvalinami Izraelom zbombardovaných objektov sa našli pozostatky civilistov a ani v jednom prípade tam neboli telá príslušníkov Hamasu. Napokon nikto nikdy nedokázal zneužitie civilistov alebo civilných objektov Hamasom. A ešte čosi. Aj samotné izraelské médiá priznávajú, že jeho bojovníci sú ako duchovia, ktorých nik nevidí, lebo miznú v sieti tunelov. Izraelčania by sa preto nemali sústreďovať na zabíjanie civilistov. Ak chcú skutočne ničiť nepriateľa, nech sa sústredia na odhaľovanie tunelov. Dodnes žiadny neukázali.
V izraelskej televízii však boli zábery vchodov do podzemia…
Neukázali však vojakov pod zemou a likvidáciu objektu. Ak by to aj bola pravda, palestínski bojovníci majú právo použiť pre nich ten najefektívnejší spôsob boja, ktorý ich priblíži k cieľu. A ním je oslobodenie sa spod okupácie. Pásmo Gazy je okupované od roku 1967 a je ustavične predmetom tvrdej izraelskej pozemnej, námornej i leteckej blokády. Nemajú vari jeho obyvatelia právo napokon dosiahnuť normálne životné podmienky v oblasti, ktorú celý svet dnes pozná ako najväčší koncentračný tábor na našej planéte? Len v posledných desiatich rokoch zažili Palestínčania štyri vojny. Kto iný by také čosi vydržal? Nechceme bojovať. Chceme mier v súlade s medzinárodnou legitimitou.
Hovoríte o okupácii pásma Gazy. Izrael ho však opustil v roku 2005 a situácia v ňom je ešte horšia ako v čase prítomnosti Izraelčanov. Pritom Izrael dodáva do pásma vodu, elektrinu i pohonné hmoty.
V roku 2005 Izrael rozmiestnil svoje jednotky okolo pásma, a tak vlastne z neho vojaci akoby ani neodišli. A skutočnosť, že väzniteľ dodáva spomínané komodity väzňom, potvrdzuje izraelskú doktrínu. Podľa nej Palestínčania v Gaze dostávajú iba toľko, aby ich udržali pri živote. Dokonca vyrátali, koľko kalórií má každý obyvateľ pásma dostať.
Oficiálne je terčom aj najnovších útokov stále hnutie Hamas.
Nie je to iba spomínané hnutie, ktoré už roky bojuje proti trvajúcej izraelskej okupácii. Rovnako postupujú všetky palestínske politické subjekty bez ohľadu na ich orientáciu. Počnúc národno-liberálnou až po náboženskú. A to znamená, že celý palestínsky národ bojuje proti Izraelu. Či už pokojným spôsobom, alebo so zbraňou v ruke. V druhom prípade nás k tomu donútili. Naše rakety sú zároveň signálom nielen pre Izrael. Kým sa nevyrieši náš vzájomný konflikt s Izraelom v súlade s platnými medzinárodnými dohodami, dovtedy bude židovský štát čeliť otvorenému ozbrojenému konfliktu, ktorý nám umožňuje použiť všetky efektívne spôsoby boja.
Palestínčania tvrdia, že politika Izraela má rasistický podtón, zakotvenú nenávisť k nim. Na druhej strane viac ako milión palestínskych Arabov žije spoločne so Židmi v Izraeli.
Nezabudnite, že v Izraeli existujú hlasy, ktoré žiadajú, aby aj spomínaní palestínski Arabi neboli súčasťou Izraela.
Je ich milión. Kam sa podejú?
Tel Aviv má na to stratégiu, ktorej cieľom je život bez Palestínčanov. Bez ohľadu na to, či sú moslimského, kresťanského alebo židovského vierovyznania. Už aj preto, lebo sionisti, ktorí budovali izraelský štát, nemajú nič spoločné s Palestínou. Niekedy im dokonca lezie na nervy, že je tam veľmi teplo. Nemajú vzťah k pôde, a tak Izrael je jednou vojenskou základňou, ktorá má verejné i tajné ciele. Svet by si to mal konečne uvedomiť.
Ako si vysvetliť, že ruský prezident Putin, ktorý podporuje nastolenie blízkovýchodného mieru, počas nedávneho telefonátu s premiérom Netanjahuom vyjadril „pochopenie“ pre najnovšie konanie Tel Avivu?
Snaha hodnotiť postoj k čiastočnému vývoju situácie nás môže doviesť k dezinformáciám. Politické postoje majú strategický i dočasný rozmer. Za konkrétnym aktuálnym postojom sa preto môžu skrývať rôzne strategické ciele. Možno práve táto okolnosť je príčinou, prečo sa nedarí dlhodobo vyriešiť palestínsko-izraelský problém.
Neusiluje sa Hamas najnovšou ozbrojenou aktivitou získať podporu Palestínčanov ako ich jediný skutočný politický reprezentant?
Ide o protichodnú špekuláciu. Veď hlavným dôvodom izraelskej agresie je likvidácia akejkoľvek šance k návratu k palestínskej jednote. Celý svet vrátane USA a EÚ privítal vznik vlády národného porozumenia vytvoreného Hamasom a hnutím Fatah. Iba Izrael bol od začiatku proti. Pritom oba subjekty spojením vyslali signál, že sú za uskutočnenie plánu dvoch štátov pre dva národy. A to chce väčšina Palestínčanov. Nie však Izrael, ktorý by najradšej všetkých Palestínčanov, aj zo západného brehu Jordánu, nahnal do Gazy a ich územie rozšíril o Sinajský polostrov. Ten však patrí Egyptu a Palestínčania nikdy cudzie nechceli, ale svoje vždy bránili. Pritom v snahe o nastolenie mieru sme ochotní budovať svoj štát iba na 22 percentách z celkového územia, ktoré nám pôvodne patrilo.
Hovoríte o spolunažívaní dvoch národov v dvoch štátoch. Palestínske rakety vypálené z tunelov končiacich za hranicou pásma však stále dopadajú na izraelské územie. Nenahrávajú tak Palestínčania Izraelu?
Spomínané rakety sú iba signálom pre Izrael. Od začiatku odsudzujeme zabíjanie civilistov. Vie vari niekto v Izraeli povedať, koľko civilistov zahynulo po dopade tisícov našich rakiet? Koľko domov zničili? V porovnaní s výsledkom izraelských aktivít v Gaze je to nič. A napokon rakety odpálili až po vypuknutí izraelskej agresie v pásme Gazy a nie pred ňou.
Premiér Netanjahu vyjadril podporu egyptskému návrhu, ktorý obsahuje požiadavku dodržiavať dohody platné pred terajšou izraelskou vojenskou operáciou. Môže byť iniciatíva Káhiry východiskom?
Rád by som tomu veril. Palestínčania ani v tomto prípade neveria v úprimnosť Tel Avivu. Podobá sa to totiž na manévrovanie, získavanie času, v snahe dosiahnuť čosi, čo by v konečnom dôsledku prezentoval ako svoje víťazstvo.