V Minsku budú rokovať o zajatcoch v Donbase

Ukrajinský prezident Petro Porošenko požiadal bieloruského lídra Alexandra Lukašenka o možnosť rokovať v Minsku o kríze na juhovýchode Ukrajiny.

30.07.2014 10:57 , aktualizované: 31.07.2014 07:47
Ukrajina, Doneck, OBSE Foto:
Skupina pozorovateľov OBSE študuje mapu neďaleko Donecka v prítomnosti skupiny povstalcov, ktorí sa starajú o ich bezpečnosť.
debata (20)

Malo by to byť za účasti trojčlennej kontaktnej skupiny pozostávajúcej zo zástupcov Ukrajiny, Ruska a OBSE. Lukašenko v telefonickom rozhovore s Porošenkom žiadosti Kyjeva obratom vyhovel. Využil tak nielen možnosť zapojiť sa do riešenia horúceho konfliktu, ale zároveň aj pripomenúť sa mnohým svojim zahraničným kritikom, ktorí mu nevedia prísť na meno pre jeho autoritárske vedenie krajiny.

„Ukrajinské vedenie je rozhodnuté získať opätovnú kontrolu nad juhovýchodným územím pomocou politických procesov a je pripravené oblastiam poskytnúť oveľa väčšiu slobodu,“ citovala agentúra Interfax-Ukrajina vyjadrenie Pavla Klimkina, šéfa ukrajinskej diplomacie, po rokovaní s americkým rezortným kolegom Johnom Kerrym, ktoré možno považovať za akési vysvetlenie žiadosti Kyjeva adresovanej Minsku.

Ukrajinské vedenie podľa viacerých politológov už nevylučuje ani diplomatické riešenie niekoľkomesačnej občianskej vojny. Dôvodov je podľa viacerých pozorovateľov niekoľko. Jedným z nich je čoraz väčší nedostatok živej sily, napriek tretej mobilizačnej vlne. V neposlednom rade chýbajú aj peniaze na financovanie tzv. antiteroristickej operácie, ktorá napriek informačnej kampani Kyjeva o jej úspešnosti nepriniesla zatiaľ očakávaný efekt.

Navyše podľa najnovšej informácie ústredného štatistického úradu v Kyjeve, citovanej agentúrou UNIAN, HDP v druhom štvrťroku zaznamenal v porovnaní z rovnakým obdobím v roku 2013 pokles o ďalších 4,7 percenta a štátna pokladnica zíva prázdnotou. Niet peňazí už ani na mzdy vojakov, ale ani na vyplatenie kompenzácie príbuzným padlých vojakov.

„Ukrajinská armáda umelo znižuje počty padlých a eviduje ich ako dezertérov, čo pre ich blízkych znamená stratu nároku na vyplatenie kompenzácie,“ povedala pre rižský rozhlas Balkom Irina Popovová, šéfka Výboru matiek Donbasu. Zároveň upozornila, že najviac obetí je medzi čerstvými odvedencami. „Nie je to ich vojna. Prinútili ich ísť na front,“ dodala.

Velenie armády samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) dokonca tvrdí, že straty ukrajinskej armády predstavujú doteraz až 12 615 vojakov vrátane 5 200 dezertérov. Aj keď sa spomínané tvrdenie nedá overiť z nezávislého zdroja, mnohé nasvedčuje, aj keď z iného rezortu, najnovšie priznanie Arsena Avakova, ukrajinského ministra vnútra.

„Rady ukrajinskej polície muselo opustiť viac ako 20-tisíc jej členov, ktorí počas bojov s povstalcami zlyhali alebo dezertovali,“ cituje šéfa rezortu vnútra agentúra Interfax-Ukrajina. Na oboch stranách sporu rastie, aj keď nie tak rýchlo ako počet obetí občianskej vojny, aj počet zajatcov.

A práve ich výmena má byť hlavným bodom rokovania v Minsku. Podľa Andreja Purgina, vicepremiéra DĽR, pôjde o výmenu „všetkých za všetkých“. Ako povedal pre agentúru ITAR-TASS „oficiálne armáda drží v zajatí približne 350 povstalcov“, ale ich počet môže byť vraj aj väčší. Naopak, odporcovia vlády v Kyjeve priznávajú, že len v DĽR je 155 zajatých vládnych vojakov. Prezident Porošenko tvrdí, že ich je 168. Vládnej armáde sa zatiaľ podarilo vymeniť 16 rukojemníkov a jedného civilistu z cudziny za zajatú manželku jedného z vojenských lídrov povstalcov.

Rovnako ako väčšina pozorovateľov ani Purgin nepovažuje rokovanie v Minsku za „prelomové“. „Nejde o plnohodnotné rozhovory o úplnom zastavení krviprelievania v Donbase, ale o ďalšie kolo konzultácií,“ dodal vicepremiér samozvanej republiky.

Kyjev žiada ďalšie financie

Úverový program pre Ukrajinu bude možno potrebovať zmeny v prípade, že konflikt vo východných častiach krajiny bude pokračovať dlhší čas. Podľa šéfky MMF Christine Lagardeovej okolnosti a predpoklady, podľa ktorých by ďalšia pomoc nebola nutná, počítajú s vyriešením konfliktu „v nie príliš vzdialenej budúcnosti“.

„Ak sa akýkoľvek z kľúčových parametrov významne zmení, budeme musieť revidovať celú stratégiu, pretože hovoríme o úplne inej situácii,“ uviedla šéfka MMF. Súčasný úverový program od MMF pre Ukrajinu má hodnotu 17 mld. USD. Ukrajinskí predstavitelia už požiadali o viac peňazí a o medzinárodnú podporu.

Pozorovateľov OBSE opäť nepustili na miesto nehody

Medzinárodní pozorovatelia z OBSE sa ani v stredu nedostali na miesto, kam dopadli trosky zostreleného lietadla. Dôvodom bolo opäť to, že ich tam nepustili miestni separatisti, ktorí oblasť de facto kontrolujú. Na mieste navyše stále prebiehajú boje medzi proruskými militantmi a ukrajinskou armádou, ktoré si za posledných 24 hodín vyžiadali 19 obetí.

Východoukrajinskí povstalci v utorok obvinili OBSE, že slúži záujmom Spojených štátov a vláde v Kyjeve a pohrozili preto nesprístupnením miesta dopadu malajzijského lietadla, na palube ktorého zahynulo 298 ľudí. Medzinárodní experti vrátane tých z OBSE ako aj Holandska a Austrálie sa stále neúspešne pokúšajú získať úplný prístup na miesto nešťastia s cieľom zozbierať dôkazy o nehode, ale aj osobné veci mŕtvych pasažierov. Kyjev a separatisti sa navzájom obviňujú zo zostrelenia civilného lietadla. Práve túto príčinu nehody už po analýze čiernych skriniek potvrdili aj vyšetrovatelia.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #OBSE #Ukrajina #Alexandr Lukašenko