Európska komisia v stredu ponechala bez poznámky „manifest orbánizmu“, ako niektorí komentátori nazvali jeho víkendové výpady proti západnému modelu liberálnej demokracie a mimovládnym organizáciám a vyzdvihovanie úspechov režimov v Rusku, Číne či Turecku.
„Na základe premiérovho prejavu v letnom tábore nemáme dôvod nazdávať sa, že Maďarsko sa chystá ustúpiť od svojich zmluvných záväzkov,“ citoval reakciu hovorcu Európskej komisie portál Bruximfo.hu. „Podľa toho, čo sme z prejavu videli, nevidíme dôvod, aby sme obsah komentovali,“ dodal hovorca Jonathan Todd.
Čo povedal Orbán
- „Najvychytenejšou témou úvah je dnes pochopenie tých systémov, ktoré nie sú západné, nie sú liberálne, možno nie sú ani demokraciami, napriek tomu sú úspešné. Hviezdami medzinárodných analýz sú dnes Singapúr, Čína, India, Rusko či Turecko.“
- „Odtrhnúc sa od západoeurópskych dogiem a ideológií sa pokúsime nájsť takú formu spoločenskej organizácie, ten nový maďarský štát, ktorý bude schopný spraviť v perspektíve desaťročí naše spoločenstvo konkurencieschopným vo veľkých celosvetových pretekoch."
- „Ak namiesto liberálneho štátu chceme znovuorganizovať náš národný štát, potom je dôležité objasniť, že proti nám stoja nie občianski, ale platení politickí aktivisti, ktorí sa snažia presadiť v Maďarsku zahraničné záujmy. Preto je veľmi správne, že v maďarskom parlamente bol zriadený výbor, ktorý sa zaoberá sústavným sledovaním, registrovaním a zverejňovaním zahraničného lobizmu, aby sme všetci presne vedeli, aké postavy sa v skutočnosti skrývajú za maskami.“
Attilu Juhásza, analytika budapeštianskeho inštitútu Political Capital, reakcia Bruselu neprekvapila. Podľa neho to však neznamená, že EK dala za pravdu Orbánovmu Fideszu, že by bolo dezinterpretáciou označovať jeho prejav za skoncovanie s demokraciou. „Znamená to iba toľko, že Európska komisia je byrokratický orgán bez právomocí na to, aby reagovala na prejav politika. Odpovedať zvykne len na konkrétne kroky maďarskej vlády porušujúce úniové právo. Najčerstvejším takým prípadom bolo rozhodnutie, že maďarská vláda porušila právo únie, keď úrad ombudsmana zrušila pred vypršaním jeho funkčného obdobia,“ povedal Juhász pre Pravdu.
Do búrlivej diskusie na sociálnych sieťach o tom, či Brusel nereaguje príliš benevolentne na „manifest orbánizmu“, sa zapojil aj budúci predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Bývalý luxemburský premiér, ktorý od novembra nahradí na čele EK Josého Manuela Barrosa, sa ozval na uštipačnú otázku, či komisia „bude listom žiadať ďalšie informácie, keď Maďarsko poruší základnú zmluvu EÚ".
Juncker, ktorého vymenovaniu za šéfa EK sa Orbán do poslednej chvíle pokúšal zabrániť, odpísal: „Odpoveď mojej komisie bude oveľa silnejšia. "Analytik Juhász predpokladá, že európski politici sa ešte vrátia ku kontroverznému Orbánovmu prejavu. "Neverím však, že maďarský premiér bude hlavnou témou západnej Európy. Ani dosiaľ ňou nebol,“ pripomína.
Orbán pre Európsku úniu v čase jej vyostrenej konfrontácie s Ruskom je čoraz väčším problémom, myslí si Dániel Bartha z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku. „Oslabuje Európsku úniu viac ako ruský prezident Vladimir Putin,“ povedal pre Pravdu. "Je to jednoducho preto, že má vplyv na všetky inštitúcie EÚ. Vytvára vnútorné napätie, ale nie je vonkajšou hrozbou. V mnohých ohľadoch je možné Orbána porovnať s Putinom. Jeho osobnosť, vízia a hodnoty majú bližšie k ruskému prezidentovi ako ku ktorémukoľvek európskemu politikovi,“ dodal Bartha.
Maďarský expert tvrdí, že Orbán predstavuje veľkú hrozbu pre európske demokracie a trhovú ekonomiku, lebo vytvára príklady, ktorými sa už niektorí riadia. "Jeho populistický antibankový a protifinačnícky prístup môže byť populárny medzi širokými davmi. Európska ľudová strana mu poskytuje krytie v Bruseli. EÚ nedokáže odkomunikovať, prečo sú Orbánove snahy také negatívne. Nezhodne sa ani na sankciách, ktoré by boli znamením pre každého európskeho politika,“ vysvetľuje Bartha
"Na druhej strane Maďarsko je stále menej atraktívne pre investorov, banky obmedzili svoje aktivity, počet ľudí opúšťajúcich krajinu rastie a vo všeobecnosti sa medzinárodný vplyv Maďarska minimalizoval,“ dodáva.
Orbánov víkendový prejav bol podľa Juhásza nezvyčajne jednoznačný. „Mimovládne organizácie, ktoré sa snažia kontrolovať činnosť vlády, podľa vzoru Putina otvorene označil za zahraničných agentov,“ hovorí analytik. „Orbán priznal, že jeho vláda buduje neliberálny štát, čiže autokraciu. Inak však iba zhrnul opatrenia, ktorými za štyri roky v Maďarsku prakticky zrušil systém deľby moci a sotva ešte niečo ponechal, čo by dokázalo kontrolovať vládu,“ nazdáva sa Juhász.
Martin Brusis, expert na postsovietsky priestor Mníchovskej univerzity, si myslí, že Orbánove argumenty a pohľad na svet sa dajú nájsť vo vyjadreniach iných pravicových populistov, ako je Geert Wilders v Holandsku či Slobodná strana Rakúska.
"Nie je však pravdepodobné, že Orbánova myšlienka, že demokracia si nevyžaduje liberalizmus, nájde ohlas v zavedených stredo-pravicových stranách v Európe,“ uviedol Brusis pre Pravdu. "Predstava maďarského premiéra však vytvára hrozbu pre demokraciu. Spochybňuje občianske a politické slobody, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou zmysluplnej demokracie,“ pripomenul odborník. Bartha však upozorňuje aj na to, že si Orbán svojimi vyjadreniami vytvoril akúsi obranu pred budúcou kritikou.
"Vždy teraz môže povedať, že ide o útok na alternatívny maďarský systém zo strany západnej ľavicovo-liberálnej loby. V skutočnosti Orbán posilnil víziu svojich stúpencov, že kritika jeho režimu je len snaha o zničenie najúspešnejšieho konzervatívneho systému v Európe.“
Podľa budapeštianskeho politológa Zoltána Kiszellyho maďarský premiér vie, že v Európskej únii vybudovať diktatúru nemôže. Vie však aj to, že pre väčšinu Maďarov je prijateľná aj autokraciu, ak je v spojení s blahobytom. „Orbán zatlačil opozíciu do kúta, v ktorom tá musí brániť demokraciu bez blahobytu a západný model usporiadania. Ten však väčšinu Maďarov sklamal, lebo za štvrťstoročie nepomohol priblížiť ich životnú úroveň k západoeurópskej,“ povedal pre Pravdu.