Šéf kabinetu pôvodne svoje rozhodnutie odôvodňoval neochotou snemovne schváliť vládny návrh zákona o rozpočtových úpravách, ktoré majú garantovať pokračovanie tzv. protiteroristickej operácie na juhovýchode Ukrajiny.
„Vláda nemá odpoveď na otázky, kde vziať na mzdy vojakov, čím tankovať obrnenú techniku armády, z čoho zaplatiť kompenzácie pozostalým obetí protiteroristickej operácie,“ vmietol Jaceňuk do tváre poslancom 24. júla keď oznamoval rezignáciou.
Podľa viacerých pozorovateľov išlo zo strany premiéra iba „premyslený ťah“ či „hollywoodsky scenár“. Napokon mu priniesol schválenie ďalších viac ako 60 miliónov eur do konca roka pre potreby armády, ale aj tzv. vojnovú daň vo výške 1,5 percenta z príjmu každého Ukrajinca. „Jej cieľom je finančné zabezpečenie zvýšenej obranyschopnosti štátu. Výber dane bude platiť do 1. januára 2015,“ informoval predseda snemovne Oleksandr Turčynov.
Podľa Vitalija Gruševského, lídra parlamentnej frakcie Za mier a stabilitu, ich skupina bola pôvodne proti zavedeniu spomínanej dane. „Pod vlasteneckými heslami nás vládna moc nútila hlasovať za reformy týkajúce sa zvyšovania daní občanov. Napokon sme hlasovali za návrh, aby bol každý Ukrajinec zainteresovaný na pokračujúcej nepriehľadnosti finančných tokov. Nik dnes totiž nevie, kde zmizli milióny investované nielen do operácie na juhovýchode Ukrajiny,“ dodal v parlamentnej televízii poslanec po rokovaní snemovne.
Jaceňuk a jeho kabinet, ktorý má pracovať až do plánovaných predčasných parlamentných volieb, nepochodil v prípade návrhu týkajúceho sa nového operátora ukrajinskej transportnej plynárenskej siete. Záujem majú investori z USA i EÚ. Kabinet im ponúka 49 percent akcií. Návrh poslanci včera vrátili na „dopracovanie“.
„Všetci zahraniční záujemcovia hovoria o potrebe investovať do siete 10 až 15 miliárd dolárov. Štát ich však nemá. V takom prípade vraj zahraniční investori pomôžu. Ako to môže dopadnúť? Stačí sa pozrieť v tomto smere na niektorých nových členov únie,“ upozornil jeden z poslancov z frakcie donedávna vládnej Strany regiónov.
Ešte pred štvrtkovým odmietnutím rezignácie premiéra upozornil politológ Michail Pogrebinskij, že po zotrvaní v kresle šéfa kabinetu bude mať Jaceňuk len mizivú perspektívu.
„Má dostatočne dobré informácie, aby pochopil, že už sa nedá vyhnúť hospodárskej katastrofe. To bol hlavný moment, prečo sa pokúsil uniknúť z potápajúcej sa lode. Mnohí však majú záujem, aby zodpovednosť za situáciu zostala ležať aj naďalej na jeho chrbte,“ povedal Pogrebinskij pre portál Face News. Narážal tým nepriamo na postoj prezidenta Porošenka a väčšiny poslancov, ktorí boli od začiatku proti „úteku“ Jaceňuka.
Podľa Pogrebinského je pre premiéra dôležité zachovať si v prvom rade perspektívu politika. Jeho najnovšie kroky preto považuje iba za demonštráciu ambícií. Aj preto mnohí chápu Jaceňukov kolotoč okolo rezignácie ako začiatok jeho predvolebnej prezidentskej kampane.
Na štvrtkové rozhodnutie parlamentu reagoval aj ďalší ukrajinský politológ Vadim Karasjov. Podľa neho snemovňa jednoducho potrebuje premiéra počas predvolebného obdobia. „Podarilo sa nájsť kompromisy týkajúce sa niektorých rozpočtových zákonov navrhovaných vládou a poslanci za ne hlasovali,“ konštatoval pre agentúru RIA Novosti Karasjov. Podľa neho premiérovi spomínané kompromisy vyhovujú, pretože sa „vyhol obvineniam, podľa ktorých vraj opustil kreslo šéfa kabinetu v ťažkej hospodárskej situácii“.
Súvislosti s ukrajinsko-ruskou krízou
- Ukrajinská armáda vo štvrtok na jeden deň pozastavila svoje akcie na východe územia, aby umožnila medzinárodným expertom prístup k miestu pádu malajzijského lietadla. Tí sa k nemu následne konečne dostali. Doteraz im v tom bránili boje medzi vojakmi a separatistami. Armáda medzitým oznámila, že by chcela do mesiaca skončiť „aktívnu fázu“ operácie proti ozbrojencom.
- NATO je zle pripravené na prípadný útok Ruska proti niektorému členovi aliancie, a preto sa musí dôrazne reformovať. Tvrdí to výbor pre obranu dolnej komory britského parlamentu. Na základe skúseností z Ukrajiny hlavne odporučil, aby NATO bolo trvalo prítomné v „zraniteľných“ pobaltských štátoch.
- Podľa britských novín The Independent Nemecko a Rusko vraj v posledných týždňoch pripravovali tajný plán, ktorý by zabezpečil mierové riešenie na Ukrajine. Berlín špekulácie vzápätí poprel.