Irackí jezídi netrpia len dnes

Napriek zahraničnej pomoci zo vzduchu ostávajú aj naďalej tisíce príslušníkov etnických a náboženských menšín v Iraku terčom bezprecedentného násilia.

14.08.2014 07:40
Irak, jezídi Foto:
Sýrski Kurdi pomáhajú vyčerpanej irackej žene, príslušníčke menšiny Jezídov, dostať sa do rúk zdravotníkov v jednom z utečeneckých táborov.
debata (4)

Nie sú to dnes iba toľko skloňovaní členovia sekty kresťanských jezídov. Podľa Minority Rights Group, organizácie na ochranu ľudských práv, až desať percent obyvateľstva v Iraku tvoria menšiny. Napríklad kresťania, židia, Palestínčania či bahaisti.

Po zvrhnutí Saddáma Husajna existujú dodnes na severovýchode Iraku sporné územia. Sú akýmsi nárazníkovým pásmom medzi irackým Kurdistanom a územiami obývanými arabskými sunnitmi. A práve v ňom žijú prevažne iracké etnické menšiny. Oblasť Mosulu a Kirkúku síce obývajú aj Arabi a Turci, ale najviac je tam práve jezídov.

Po vojne USA v Iraku vznikla na severe kurdská autonómia, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, nepriniesla jezídom očakávané zlepšenie životných podmienok. Na ich internetovom portáli Dengeezdia napríklad informujú, že už 20 rokov čelia útlaku a najnovšie aj zo strany vedenia kurdskej autonómie, ktoré ich núti hlásiť sa ku Kurdom.

Prenasledovaní nielen kresťania

Jezídi sú náboženská komunita obývajúca niekoľko krajín na Blízkom východe a južnom Kaukaze. Ide o dosť uzavretú spoločnosť. Po celom svete sú asi tri milióny jezídov. Okrem Iraku žijú napríklad aj v Arménsku, Gruzínsku a Azerbajdžane, ale aj v Nemecku.

Na Blízkom východe a pod Kaukazom žijú už viac ako dvetisíc rokov. Už dlhšie však spoločne s ďalšími menšinami čelia jezídi vyháňaniu alebo asimilácii zo strany väčšinových šiítov, sunnitov, ale aj Kurdov. Hlavným dôvodom je boj o moc a pôdu. A tak hlavne od invázie NATO v roku 2003 opúšťajú Irak ročne tisíce príslušníkov etnických a náboženských menšín.

Hlavným dôvodom je podľa spomínaného zdroja skutočnosť, že územie obývané jezídmi je veľmi bohaté na ropu a zmena kresťanskej menšiny na Kurdov tak umožňuje kurdskej vláde kontrolovať prírodné zdroje.

Na tragický osud 1,5 milióna jezídov žijúcich v Iraku sa dnes sústreďuje celý svet. Pre väčšinu je etnická a náboženská skupina záhadou. Niektorí jej príslušníkov mylne považujú za etnických Kurdov. Práve otázka identity spôsobila konflikty a prenasledovanie jezídov. Už aj preto, lebo svoje náboženstvo považujú za najstaršie na svete. Ich viera – jezidizmus – je podľa viacerých analytikov pritom veľmi špecifická.

Ako sa možno dočítať, je založená nielen na prvkoch islamu a kresťanstva, ale najmä jarsanizmu – starokurdského náboženstva, ktoré historicky vychádza zo staroperzského učenia Zarathuštru – zoroastrizmu. Náboženským strediskom jezídov je Lališ v okrese Šíchán ležiaci východne od Mosulu a najvplyvnejšou politickou stranou je Jezidské hnutie za reformu a pokrok.

Radikálni, ale aj umiernení moslimovia vidia v jezídoch dodnes „vyznávačov diabla“, pretože vraj nesprávne vykladajú určité prvky náboženstva. Odtiaľ už nie je ďaleko aj k fyzickému prenasledovaniu. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomína útok z roku 2007. Výsledkom bolo 400 zavraždených civilistov, zranenie utrpelo 1¤562 ľudí a strechu nad hlavou stratilo viac ako tisíc rodín.

Dnes jezídov vyhnali do hôr zverstvá páchané islamskými radikálmi z Islamského štátu. Mnohí sa uchýlili do mestečka Dohúk na severe irackého Kurdistanu. Tisícom nedávno pomohli k úteku do Sýrie tamojší Kurdi. Samotný exodus vypukol hlavne po tom, čo ozbrojení islamskí radikáli vtrhli do severoirackého mesta Sindžár.

Domovy nútene opustilo približne 400-tisíc ľudí. A tak, ako zdôrazňuje BBC, už niekoľko dní zhadzujú americké a britské vojenské lietadlá hlavne ľuďom stále uväzneným v horách potraviny a predmety potrebné na prežitie v ťažkých podmienkach. Irackí radikáli tak majú ďalší „dôvod“ obviňovať jezídov zo spolupráce s Američanmi alebo Britmi.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Irak #jezídi