Príslušníci americkej námornej pechoty a ich britskí kolegovia sú síce dnes, aspoň zatiaľ, v Iraku v menšom počte ako v minulosti, ale majú za sebou rovnakú obrovskú vojenskú silu. Ich deklarovaným cieľom je tentoraz zastaviť hrozbu v podobe islamských radikálov na severe Iraku a pripraviť operáciu proti džihádistom. Podľa informácií novín New York Times a Wall Street Journal na stole prezidenta USA Baracka Obamu je už konkrétny návrh plánu akcie. V hre je podľa Washingtonu aj možnosť použitia pozemných jednotiek USA. Americko-britský spojenecký tandem sa však zatiaľ sústredil na likvidáciu džihádistov „chirurgickými“ útokmi zo vzduchu.
Hlavnú pozornosť Washington, Londýn, ale už aj Berlín a Paríž zatiaľ venujú humanitárnej pomoci menšinovým jezídom. Len USA podľa vlastného tvrdenia zhadzujú pre stále ešte asi 20-tisíc jezídov, vyhnaných islamskými radikálmi do hôr, z lietadiel potraviny a vodu. V stredu im „z neba spadlo“ 114-tisíc dávok potravín a 160-tisíc litrov pitnej vody. Pomoc pokračuje aj napriek tomu, že podľa vyhlásenia Pentagonu nie je situácia až taká hrozivá, ako sa na prvý pohľad ukazovalo.
„Jezídov na úteku je menej, ako sa očakávalo, aj ich situácia je lepšia, ako sa predpokladalo,“ informovalo Ministerstvo obrany USA na základe informácií skupiny amerických vojakov a humanitárnych pracovníkov získaných priamo v útočisku štvancov vo vlastnej krajine. OSN napriek tomu, ako informovala britská BBC, považuje situáciu na severozápade Iraku stále za tragickú a v súvislosti s tým vyhlásila stav núdze. Ide teda o najvyšší stupeň humanitárnej krízy. Aj podľa vlády v kurdskej autonómnej oblasti väčšina jezídov sa síce stiahla z hôr, ale tzv. vnútorných utečencov v provincii Dahúk je stále 150-tisíc.
Pomoc Kurdom
Popri poskytovaní humanitárnej pomoci Washington čoraz viac zdôrazňuje potrebu dodávky zbraní a streliva Kurdom. Nie je tajomstvom, že v bojoch s islamskými radikálmi ťahali najmä na začiatku konfliktu za kratší koniec. Len vďaka bombardovaniu spojencov sa podarilo zastaviť postup islamských radikálov necelých 30 kilometrov od Erbilu. O vojenskej pomoci sa chystajú rokovať aj krajiny EÚ. Francúzi nečakali a už v stredu sa rozhodli pozitívne reagovať na kurdskú žiadosť o vojenskú pomoc, ale aj vláde v Bagdade.
„Francúzsko je rozhodnuté spolu so svojimi partnermi hrať aktívnu úlohu v snahe poskytnúť novej irackej vláde všestrannú pomoc,“ konštatuje sa o. i. v oficiálnom stanovisku prezidentskej kancelárie citovanom AFP.
Aj nemecká vláda sa zaoberá možnosťou vojenskej pomoci Kurdom. „Niet pochybností o tom, že teroristická skupina Islamský štát uskutočňuje neslýchané zločiny a že tisíce ľudí si útekom musia zachraňovať holé životy. Nemecko už vydelilo milióny eur na rýchlu humanitárnu pomoc a sme pripravení uskutočniť ďalšie kroky,“ povedala nemecká kancelárka pre noviny Thüringer Allgemeine v nepriamej narážke na možnú aj vojenskú pomoc Iraku.
Nejde len o jezídov
Udalosti na severe Iraku vyvolali rôzne reakcie medzi analytikmi. Niektorí tvrdia, že najnovší vývoj v Líbyi, pásme Gazy či poplach okolo smrtiaceho vírusu ebola majú odpútať pozornosť od občianskej vojny na Ukrajine. Iní sú zase presvedčení, že v Iraku dnes ide o viac ako o pomoc Bagdadu, Kurdom či samotným kresťanom jezídom.
„USA, Irán, ale aj Rusi majú v Iraku vlastné ciele, ktoré prípadná občianska vojna môže ohroziť,“ pripomínajú napríklad noviny Globe and Mail. Sever Iraku totiž „pláva“ na kvalitnej rope z bohatých vrtov.
Podľa Globe and Mail je preto už dlhšie v Bagdade niekoľko stoviek amerických vojenských poradcov a iracké nebo križujú výzvedné lietadlá a vrtuľníky Apache. Na ceste je vraj už 4-tisíc rakiet Hellfire. „Rusko zase dodalo niekoľko strojov Su-25, ktoré budú pravdepodobne pilotovať ruskí piloti alebo ich kolegovia z východnej Európy, pretože v Iraku od vojny nik na nich nelietal,“ dodávajú noviny. V prípade Iránu sa už dlhšie hovorí o prítomnosti „neznámeho počtu“ príslušníkov elitnej jednotky Al Kuds na irackom území. Navyše v Bagdade denne pristávajú obrovské iránske lietadlá Il-76, ktoré dokážu odviezť 70 ton vojenskej techniky alebo 100 vojakov v plnej zbroji.
Podľa viacerých pozorovateľov sú najnovšie aktivity USA a ich spojencov v Iraku podmienené snahou zachovať si terajšiu kontrolu nad druhým najväčším zdrojom ropy na svete. Pre Irán je zase hlavným cieľom ochrana šiitských svätýň a otázka zachovania územnej celistvosti Iraku je podľa mnohých až druhoradá. A Moskva chce zase vraj ukázať, že je stále jedným z hlavných hráčov vo svetovej politike.
Islamský štát v Iraku
Začiatkom júna sa začali aktivizovať skupiny bojujúce dodnes za Islamský štát v Iraku. Ich cieľom je poraziť vládu v Bagdade. Ich radikalizmus hlavne proti menšinám vyvolal vlnu utečencov. Islamskí ozbrojenci, ktorí ešte včera bojovali proti sýrskej vláde v Damasku, dnes plánovane útočia na severe a západe Iraku. Pridali sa k nim sunniti, bývalí príslušníci armády zvrhnutého prezidenta Saddáma Husajna, ako aj malé teroristické skupinky. Koncom júna Islamský štát vyhlásil „islamský kalifát“ na územiach, ktoré kontroluje nielen v Iraku, ale aj v Sýrii. Konkrétne ide o územie od sýrskej provincie Halab po irackú provinciu Dijála.