Rozdelia kreslá stáleho predsedu Európskej rady, šéfa diplomacie EÚ aj jednotlivé posty v novej Európskej komisii. Povodne už mali byť niektoré mená dohodnuté, ale na júlovom summite sa to nepodarilo.
Kto koho podporí?
Jasné je v tejto chvíli len to, že novú eurokomisiu povedie bývalý luxemburský premiér Jean-Claude Juncker. Poľsko má oficiálneho kandidáta na šéfa diplomacie EÚ v osobe ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského. O tento post majú záujem aj Taliani. Tí vysielajú šéfku diplomacie Federicu Mogheriniovú. A Bulhari zase súčasnú eurokomisárku pre medzinárodnú spoluprácu a humanitárnu pomoc Kristalinu Gorgievovú.
Varšava naznačuje, že očakáva od Prahy, Bratislavy a Budapešti podporu pre svojho kandidáta. "Poľská vláda oficiálne nominovala ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského na funkciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Má kredit pre tento post. Všetci politickí lídri krajín V4 súhlasili s tým, že predstaviteľ nášho regiónu by mal získať jeden z najvyšších postov v únii,“ reagoval pre Pravdu tlačový odbor poľského ministerstva zahraničných vecí.
Rovnako sa vyjadrila Praha. "Česká vláda je presvedčená, že jednu z kľúčových pozícií na čele Európskej únie by mal obsadiť predstaviteľ stredoeurópskeho regiónu. Z toho dôvodu podporuje kandidatúru Radoslawa Sikorského na post vysokého predstaviteľa únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku,“ vyjadrila sa pre Pravdu Vanesa Šandová z tlačového odboru českého Úradu vlády.
V Bratislave a Budapešti sú však smerom k Sikorskému, zdá sa, zdržanlivejší. "Teraz sa k tomu nemôžeme vyjadriť,“ poslala Pravde reakciu informačná kancelária maďarského premiéra.
"Schvaľovanie pozície vysokého predstaviteľa považujeme za dôvernú a internú záležitosť, preto sa k nej nebudeme vyjadrovať,“ uviedol zase Boris Gandel, hovorca slovenského ministerstva zahraničných vecí.
Zdržanlivý prístup
Podľa Vladimíra Bilčíka zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku teraz ani je až také dôležité, či krajiny Vyšehradskej štvorky verejne podporujú Sikorského, alebo nie. Experta na Európsku úniu tiež neprekvapuje, že niektoré krajiny sa nechcú vyjadrovať, kto je ich favoritom.
"Členské štáty už nemajú takú silnú pozíciu pri rozdeľovaní postov, ako ju mali v júli. Vtedy sa však nedohodli,“ povedal pre Pravdu Bilčík. Odborník pripomína, že dôležitejšie bude nájsť meno stáleho predsedu Európskej rady, ktorý nahradí Hermana Van Rompuya. A post šéfa diplomacie EÚ treba vnímať aj v kontexte celého budúceho zloženia Európskej komisie pod vedením Jeana-Claudea Junckera.
"Teraz je podstatné dosiahnuť dohodu. Vstupujú do nej faktory politické, geografické a rodové. Ak kreslo predsedu Európskej komisie dostane muž, šéfom diplomacie bude žena. Keď bude zo starého členského štátu, tak ďalší post pripadne niekomu z nových krajín únie. V prípade, že prvú pozíciu dostane pravica, druhá pôjde ľavici,“ vysvetľuje Bilčík.
Expert tiež nevylučuje, že šanca viesť európsku diplomaciu môže pripadnúť slovenskému ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi. "Keby taký návrh dali ostatné členské štáty na stôl, Slovensko by ťažko zdôvodňovalo svoj nesúhlas,“ myslí si Bilčík.
Zahraničnopolitický expert Michal Kořán si vie predstaviť, že krajiny V4 nakoniec Sikorského podporia, dodáva však, prečo k tomu ešte nedošlo. "Bolo by dobré, keby mal Vyšehrad spoločný postoj. V súčasnej medzinárodnej situácii však Sikorski nie je tým kandidátom, ktorý by V4 stmelil,“ povedal pre Pravdu zástupca riaditeľa Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Kořán naráža najmä na postoj krajín Vyšehradu k Rusku a sankciám, kde Poľsko hovorí o tvrdšom prístupe k Moskve ako ostatní partneri vo V4.
Delenie postov
Podľa Daniela Barthu z Inštitútu pre stredoeurópsku politiku si však za (ne)podporu Sikorského môže Varšava do istej miery aj sama.
"Poľsko o podporu musí požiadať. Ale okrem toho musí samotné ukázať, že za svojím kandidátom skutočne stojí,“ upozorňuje Bartha. "Počuli sme chýry, že premiér Donald Tusk by bol rád, keby sa stal predsedom Európskej rady. Otvorene Sikorského kritizoval a naznačoval, že Poľsko by radšej prijalo pozíciu komisára pre energetiku alebo hospodársku súťaž,“ uviedol Bartha pre Pravdu.
Ani pre Mateusza Gniazdowského z Centra pre východné štúdie nie je prekvapením, že sú partneri vo V4 zatiaľ zdržanliví v otázke otvorenej podpory jedného kandidáta. "Možno tiež čakajú ďalší vývoj,“ povedal Gniazdowski pre Pravdu. "Spoločný prístup Vyšehradu k postu vysokého predstaviteľa je ťažko oddeliť od širšej dohody v súvislosti s celým balíkom personálnych zmien v EÚ. Výmena podpôr kandidatúr pritom už tradičné nepatrí medzi silné stránky spolupráce vo V4. Malo by však platiť, že partneri by sa nemali navzájom prekvapovať. A z hľadiska logiky rokovaní občas aj tichá podpora môže byť účinnejším nástrojom ako medializovaný postoj,“ vysvetlil poľský expert.