V súčasnej chvíli sa náklad vykladá a potom bude rozdelený medzi miestnych obyvateľov, dodal tento zdroj.
Zástupca miestnej administratívy nevylúčil, že časť pomoci bude prepravená do oblasti samozvanej Doneckej ľudovej republiky. O rozdeľovaní dodávky vraj rozhoduje špeciálny výbor, ktorý vyhodnocuje, kam je potrebné pomoc prioritne poslať.
Ruská kolóna, zložená podľa rôznych zdrojov z 262 až 280 nákladných vozňov s takmer 2000 tonami humanitárnej pomoci, vošla na Ukrajinu po tom, čo Moskva ohlásila, že už nemieni tolerovať údajné ukrajinské zdržiavanie.
Podľa posledných informácií agentúry Interfax vyrazilo na Ukrajinu 280 vozidiel, ukrajinskí colníci hovoria o 262 kamiónoch, z ktorých vraj stihli odbaviť len 34 vozidiel.
Kyjev obvinil Rusko z porušenia medzinárodného práva aj z „priamej invázie“. Nákladné vozidlá nesprevádzajú predstavitelia Červeného kríža, ako bolo pôvodne dohodnuté, ale ozbrojení separatisti.
„Hovoríme, že je to priama invázia,“ vyhlásil pred ukrajinskými novinármi šéf ukrajinskej tajnej služby SBU Valentin Nalyvajčenko, podľa ktorého ide o „vojenské vozidlá pod cynickým maskovaním Červeného kríža“. „Humanitárny konvoj“ podľa neho predstavuje „presne naplánovanú a nebezpečne riskantnú provokáciu proti Ukrajine s drzým a cynickým využitím rešpektovaného Medzinárodného výboru Červeného kríža“.
Ukrajina sa však podľa šéfa SBU vynasnaží nenechať sa zatiahnuť do provokácie, aby sa vyvarovala obvineniu, že proti konvoju uplatnila silu.
„Zodpovednosť za bezpečnosť ruského konvoja pohybujúceho sa po území, ktoré dočasne nekontrolujú ukrajinské sily, leží výlučne na Rusku,“ upozornil hovorca ukrajinskej bezpečnostnej rady Andrij Lysenko.
Ukrajinské ministerstvo zahraničia označilo ruský postup za „ďalšie do neba volajúce porušenie medzinárodného práva“ a vyzvalo partnerov, aby odsúdili „nezákonné a agresívne kroky“ ruskej strany, odporujúce medzinárodným pravidlám i dosiahnutým dohovorom. Kyjev varoval aj pred možnými provokáciami: konvoj totiž ide po ceste, ktorú rebeli ostreľujú z mínometov.
Povstalci sľúbili, že paľbu prerušia aj bez oficiálne vyhláseného prímeria. „Robíme to v záujme obyvateľov Luhanska, aby mohli bez prekážok dostať humanitárnu pomoc,“ povedal ruskej agentúre Interfax nemenovaný člen povstaleckého vedenia.
Jaceňuk podozrieva Moskvu, že s kamiónmi chystá provokáciu
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk vyslovil podozrenie, že Rusko vyslalo kamióny s humanitárnou pomocou kvôli provokácii – aby ich tam zničilo, a tak zdiskreditovalo ukrajinskú vládu. Kyjev to však podľa premiéra nepripustí.
„Teraz čakajú, že niekoľko vozov z takzvaného konvoja bude rozstrieľaných. Samozrejme Rusmi. Ale nedovolíme to,“ povedal Jaceňuk v rozhovore s ukrajinskými novinármi, o ktorom informoval denník Ukrajinská pravda.
Ukrajinskí colníci podľa premiéra stačili skontrolovať 34 ruských kamiónov, ale tie boli napodiv poloprázdne. Jeden voz KamAZ, ktorý uvezie 25 ton nákladu, bol naložený len 800 kilogramami čaju. Zostávajúce vozy vraj boli zaťažené najviac ôsmich tonami nákladu. „Keď sme to zistili, Rusi dospeli k záveru, že túto fikciu (s humanitárnou pomocou) predvedieme svetu. Preto ruské ministerstvo zahraničia rozhodlo o okamžitom prekročení hraníc,“ tvrdil Jaceňuk.
Rusi podľa neho od začiatku nechystali žiadnu humanitárnu misiu, ale chceli sa dostať na ukrajinské územie, kontrolované vládnymi jednotkami, aby tam rozstrieľali pár kamiónov, a tak predviedli svetu, čo je zač „kyjevská junta“.
Ruský postup, najmä podpora separatistom na východe krajiny, podľa premiéra svedčí o tom, že sa Moskva nedokáže zmieriť so skutočnosťou, že Ukrajina si vybrala zblíženie s Európskou úniou. „Cieľom nie je Doneck, alebo Luhansk. Cieľom je Ukrajina,“ usúdil. „Nič nás nezastaví. Rozhodli sme sa. Sme súčasťou Európy,“ uistil Jaceňuk.
Rusko bude podľa šéfa NATO čeliť kvôli konvoju ďalšej izolácii
Vjazd konvoja bez súhlasu Kyjeva je do očí bijúcim porušením ruských medzinárodných záväzkov, ktoré povedie k ďalšej izolácii Moskvy, vyhlásil generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Anders Fogh Rasmussen. Tiež šéfka diplomacie Európskej únie Catherine Ashtonová povedala, že Rusko „celkom jasne narušilo ukrajinskej hranice“.
„Môže to len prehĺbiť krízu v regióne, ktorú vytvorilo samo Rusko a ktorú Rusko naďalej priživuje,“ uviedol Rasmussen vo vyhlásení.
Rasmussen vyhlásil, že Moskva nijako neprispela k upokojeniu ukrajinskej krízy, naopak napätie ďalej vyhrocuje, čo bude pre Rusko znamenať len ďalšiu medzinárodnú izoláciu. Šéf NATO tiež povedal, že aliancia je znepokojená sústreďovaním ruských pozemných a leteckých síl pri hraniciach s Ukrajinou. „Tiež pozorujeme presuny veľkého množstva pokročilých zbraní, okrem iného tankov, obrnených transportérov a delostrelectva, do rúk separatistických skupín na východe Ukrajiny,“ dodal.
Ashtonová vo svojom vyhlásení uviedla, že Moskva teraz koná v rozpore s predchádzajúcimi dohodami, na ktorých sa dohodla s Ukrajinou a Medzinárodným výborom Červeného kríža.
Spojené štáty sú veľmi znepokojené vstupom ruského konvoja na Ukrajinu, čím porušil jej územnú integritu. Vyzývajú preto Moskvu, aby ho aj s osadenstvom okamžite stiahla, uviedol v piatok Pentagon. „Toto je narušenie ukrajinskej suverenity a územnej celistvosti Ruskom,“ povedal admirál John Kirby, tlačový tajomník Pentagonu na tlačovom brífingu. „Rusko musí svoje vozidlá a ľudí z územia Ukrajiny okamžite siahnuť,“ zdôraznil. Ak tak nespraví, nasledovať budú ďalšie náklady a izolácia, dodal admirál.
Moskva sa opakovane proti kritike Západu ohradila. „Ide celkom podľa medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal o ceste konvoja námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov. „Nemôžeme sa zmieriť a nezmierime sa s katastrofálnou situáciou, v ktorej sa ľudia na juhovýchode Ukrajiny ocitli.“ Rovnako ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin povedal, že Moskva medzinárodné normy neporušila.
Merkelová o konvoji hovorila s Putinom a Porošenkom
O ruskom konvoji telefonicky diskutovala nemecká kancelárka Angela Merkelová s ukrajinskou hlavou štátu Petrom Porošenko a šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. „Kancelárka vyjadrila veľké obavy z toho, že kolóna prekročila hranicu bez ukrajinského dovolenia, bez sprievodu Červeného kríža a čiastočne bez akejkoľvek predchádzajúcej kontroly,“ uviedol hovorca Merkelovej Steffen Seibert. Takisto vraj povedala, že Rusko vedome stupňuje už tak napätú situáciu, zároveň ale vyzvala Kyjev, aby v tejto veci reagoval obozretne.
V bojovej zóne na východe Ukrajiny čakajú na humanitárnu pomoc desaťtisíce ľudí. Ruská pomoc je určená predovšetkým obyvateľom bašty separatistov Luhansku a jeho okoliu, kde ukrajinská armáda stále zvádza prudké boje so vzbúrencami. Mesto je 20 dní v obkľúčení a okrem iného sa potýka s prerušením dodávok vody a elektriny.