Stretnú sa prezidenti Petro Porošenko a Vladimir Putin? To sú len niektoré z otázok, ktoré ako snehovú guľu tlačilo pred sebou utorkové rokovanie v bieloruskej metropole za účasti predstaviteľov Ukrajiny, EÚ a Colnej únie vedenej Ruskom.
„Nemožno očakávať akýsi radikálny prielom. Terajšie postoje strán sú od seba veľmi vzdialené. Maximum, čo je však možné dosiahnuť, je začať rozhovory o prípadnom zastavení bojov, ak bude mať táto myšlienka vôbec podporu,“ vyhlásil opatrne ukrajinský prezident tesne pred summitom v Minsku.
Aj Moskva nevylučuje dosiahnutie posunu smerom k zastaveniu krviprelievania na juhovýchode Ukrajiny. „Budeme hovoriť o vnútropolitickej kríze na Ukrajine, o otázkach týkajúcich sa humanitárnej pomoci tak, aby sa neopakovali neodôvodnené prekážky pre jej doručenie trpiacim civilistom,“ avizoval očakávania Moskvy Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta. Zároveň nevylúčil ani rokovanie Porošenko – Putin. Podľa niektorých pozorovateľov vraj by sa mohlo dokonca uskutočniť aj medzi štyrmi očami.
Začiatok rozhovorov o zastavení paľby v Minsku pripúšťa aj ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij, riaditeľ kyjevského Centra politického výskumu.
„Rokovanie predstaviteľov Ukrajiny, EÚ a euroázijskej trojky (Rusko, Bielorusko, Kazachstan – poz. red.) nebude znamenať síce radikálny skok vpred, ale môže znamenať začiatok urovnania situácie na Donbase. Avizovaná téma týkajúca sa zosúladenia obchodno-hospodárskej politiky medzi Colnou úniou a EÚ je iba kamufláž. Ekonomické otázky totiž neprídu na rad skôr, ako sa nedosiahne aspoň podmienená podpora na ceste k mieru na východe Ukrajiny,“ povedal Pogrebinskij pre ukrajinský portál Korrespondent.
Opatrné, ale predsa len čiastočne optimistické predpovede však narážajú, aspoň do posledných hodín pred minským summitom, na tvrdú realitu. Nielen v prípade pokračujúcej tzv. protiteroristickej operácie Kyjeva a tvrdej reakcie odporcov ukrajinskej vládnej špičky, ale aj v prípade vyjadrenia politických lídrov v Kyjeve.
Zatiaľ čo v sobotu počas návštevy ukrajinskej metropoly nemecká kancelárka Angela Merkelová apelovala na vedenie v Kyjeve aby sa namiesto vojnových operácií viac sústredilo na politické riešenie krízy, o deň neskôr prezident Porošenko svoj slávnostný prejav pri príležitosti výročia ukrajinskej nezávislosti postavil na budovaní vojenskej sily. A jeho pravá ruka, šéf parlamentu Alexandr Turčynov, vzápätí kontroval. Pred kamerami televízie 5.¤kanál otvorene stavil na silu, ktorá dodnes spôsobila nešťastie tisícom jeho krajanov.
„Iba ukrajinská armáda a Národná garda sú jediné schopné ukončiť túto vojnu a úplne oslobodiť územie Doneckej a Luhanskej oblasti. Iná reálna možnosť, žiaľ, dnes neexistuje,“ povedal niekdajší tribún kyjevského Majdanu, o ktorom bývalý český prezident Václav Klaus vyhlásil, že povstanie na ňom bolo vyvolané, a teda to nebola žiadna revolúcia.
„Ukrajina bola obeťou, zneužili ju na vyvolanie novej konfrontácie medzi Východom a Západom,“ povedal svojho času český exprezident. Časť účastníkov má tak teraz v Minsku možnosť situáciu zvrátiť v prospech toľko skloňovaného mieru.