Putin a Porošenko spolu za zatvorenými dverami v utorok večer hovorili zhruba dve hodiny po tom, čo sa predchádzajúcich šesť hodín konali širšie rokovania zahŕňajúce tiež prezidentov Bieloruska a Kazachstanu i zástupcov Európskej únie. Išlo o vôbec prvý rozhovor Putina a Porošenka medzi štyrmi očami. Dlho nebolo jasné, či sa tento rozhovor uskutoční, stalo sa tak až večer.
„Hovorili sme o potrebe čo najrýchlejšieho ukončenia krviprelievania, o potrebe posunúť sa smerom k politickému riešeniu všetkých otázok,“ povedal Putin po stretnutí novinárom. „Rusko za seba urobí všetko pre podporenie tohto mierového procesu, ak sa začne,“ dodal Putin, ktorý minské rokovania hodnotí ako „celkovo pozitívne“.
Šéf Kremľa však tiež povedal, že je teraz na Kyjeve, aby sa dohodol na podmienkach prímeria s proruskými povstalcami. Putin tiež zdôraznil, že Rusko nie je jednou zo strán konfliktu, ktorý si podľa OSN vyžiadal už najmenej 2200 obetí. Kyjev a Západ však Moskvu obviňujú z podpory vzbúrencov poskytovaním zbraní či bojovníkov.
Porošenko tvrdí, že všetci účastníci minskej schôdzky „bez výnimky“ podporili jeho mierový plán. Ukrajinský prezident pred časom predstavil plán, ktorý predpokladá odzbrojenie povstalcov a ich slobodný odchod z Ukrajiny. Porošenko tiež uviedol, že Ukrajina a Rusko chystajú spoločné rokovanie pohraničných stráží a generálnych štábov o upokojení situácie. Príprava prímeria sa má podľa neho začať čo najskôr.
Prezidenti sa údajne tiež dohodli na obnovení rokovaní o dodávkach zemného plynu.
Putin využil vystúpenie pred novinármi na obhajobu ruskej humanitárnej pomoci pre krízový región. Po kontroverznom prvom humanitárnom konvoji teraz Moskva do krízovej oblasti vysiela aj druhú kolónu kamiónov. „Hovorili sme o nutnosti pomôcť Donecku a Luhansku a dohodli sme sa, ako budeme spolupracovať,“ oznámil Putin po rokovaní s Porošenkom.
Vrátil sa tiež k pondelkovému incidentu, keď bola už na ukrajinskom území zadržaná desiatka ruských parašutistov. Ruský prezident zopakoval stanovisko Moskvy, keď naznačil, že možno hliadkovali na hranici, a tak sa mohli omylom ocitnúť na území susedného štátu.