Šéf ruskej diplomacie vystúpil na mládežníckom fóre pri jazere Seliger v centrálnom Rusku. „Plne rešpektujeme výsledok (referend v Luhanskej a Doneckej oblasti) a povedali sme, že politické presadenie toho, za čo občania juhovýchodnej Ukrajiny hlasovali, sa musí uskutočniť na základe rokovaní. O rozbitie (Ukrajiny) nemáme záujem,“ vyhlásil Lavrov.
Májové referendá, v ktorých sa obyvatelia dvoch východných ukrajinských oblastí pod kontrolou proruských separatistov vyslovili za nezávislosť, Kyjev ani Západ neuznal.
Lavrov v diskusii s mládežníkmi povedal, že Rusko kvôli ukrajinskej kríze nestojí o konfrontáciu so zahraničnými partnermi, ani o ďalšie vzájomné uvalenie sankcií.
Bez ďalších podrobností tiež uviedol, že rozhodnutie Medzinárodného výboru Červeného kríža (MVČK) formálne označovať konflikt na Ukrajine za občiansku vojnu, núti Rusko zaujať voči Ukrajine „postoje vychádzajúce z medzinárodného práva“.
Upozornil tiež, že po plánovanom druhom ruskom humanitárnym konvoji pre ukrajinský východ budú nasledovať ďalšie. „Som si istý, že (druhý konvoj) nebude posledný, pretože je tam potrebná rozsiahla pomoc,“ dodal.
Prvý konvoj na Ukrajinu vošiel bez povolenia Kyjeva a bez sprievodu Medzinárodného výboru Červeného kríža. Ukrajinské ministerstvo zahraničia oznámilo, že o plánovanej druhej ruskej kolóne chce rokovať so zástupcami MVČK a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Kyjev prvý konvoj označil za ruskú provokáciu a teraz žiada bezpečnostné záruky a dohodu o trase a rozdeľovaní humanitárnej pomoci.
Nemecko: Moskva musí zastaviť dodávky zbraní na Ukrajinu
Prísun ruských vojakov a zbraní na Ukrajinu je veľký problém a Moskva musí zabezpečiť, aby to prestalo, povedal v stredu hovorca nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Steffen Seibert na tlačovej konferencii uviedol, že summit v Minsku medzi ukrajinským a ruským prezidentom Petrom Porošenkom a Vladimirom Putinom bol dobrý prvý krok smerom k vyriešeniu krízy, no teraz musia nasledovať konkrétne kroky.
„Predpokladom na uzavretie dvojstranného prímeria je, že Rusko prispeje k deeskalácii a že dôjde k dohode o zabezpečení hraníc,“ povedal Seibert. Podľa hovorcu už dávno mali byť tieto hranice dôsledne zabezpečené a všetky formy vojenskej podpory separatistom cez túto hranicu ukončené. „Zato nesie veľkú zodpovednosť Rusko,“ dodal hovorca Merkelovej.
Ukrajina schváli asociačnú dohodu s EÚ v septembri
Ukrajinský parlament schváli asociačnú dohodu s Európskou úniou v polovici septembra. Oznámil to ukrajinský prezident Petro Porošenko. Ratifikácii zmluvy podľa neho nebráni fakt, že krajinu v októbri čakajú predčasné parlamentné voľby. V pondelok Porošenko kvôli voľbám ohlásil rozpustenie parlamentu, príslušný dekrét prezidentská kancelária zverejnila v stredu.
„Asociačná zmluva bude odovzdaná Najvyššej rade, ktorá ju v polovici septembra schváli,“ napísal na Twitteri Porošenko. Najvyššia rada, ktorá je ukrajinským jednokomorovým parlamentom, mala v terajšom zložení pracovať do riadnych volieb v roku 2017. Keďže sa ale rozpadla vládna väčšina a nová za viac ako mesiac nevznikla, prezident parlament formálne rozpustil a na 26. októbra vypísal predčasné voľby.
„Predčasné parlamentné voľby neznamenajú, že Najvyššia rada neponesie zodpovednosť za osud krajiny. Poslanci budú pracovať, kým nebude zvolený nový parlament,“ vysvetlil Porošenko.
Zosadený prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč odmietol asociačnú zmluvu s EÚ podpísať vlani v novembri, čo vyvolalo v Kyjeve protesty, ktoré prerástli na pouličné boje a zvrhnutie Janukovyčovho proruskeho režimu. Moskva zareagovala anexiou Krymu a vzápätí na východe Ukrajiny vypuklo proruské povstanie, ktoré sa ukrajinská armáda doteraz snaží potlačiť.