Minsk je minulosťou, vojna prítomnosťou

Palác nezávislosti v bieloruskej metropole Minsk osirel. Účastníci utorkového summitu Colnej únie (Rusko, Bielorusko, Kazachstan), EÚ a Ukrajiny si z neho odniesli zmiešané pocity.

28.08.2014 09:00
Ukrajina, Doneck, boje, starenka, babka Foto: ,
Počas armádneho ostreľovania Petrovského obvodu vo východoukrajinskom Donecku si starenka zakrýva tvár v podzemnom kryte.
debata (3)

Pravdou je, že dospeli k dohode o humanitárnej pomoci juhovýchodu Ukrajiny, k obnoveniu dialógu o dodávkach ruského plynu i obe únie ako organizácie po prvý raz zasadli za rokovací stôl. Na stole však ostali boľačky, ako je pokračujúca občianska vojna na Ukrajine a zastavenie bojov, ktoré pokračovali aj v stredu.

„Od začiatku ozbrojených konfliktov v polovici apríla vzrástol počet obetí najmenej na 2 200,“ informovala OSN. Ďalšie tisíce, hlavne civilistov, utrpeli zranenia, nehovoriac už o zničenej infraštruktúre.

Výsledky z Minska sú nezaujímavé?

Viac ako závery minského summitu časť politikov i verejnosti zaujíma podiel ruských síl a zbraní na ukrajinskej kríze.

„Presun ruských síl a zbraní na Ukrajinu je kľúčovým problémom ukrajinskej krízy. Moskva musí preto zastaviť dodávky,“ cituje Reuters Steffena Seiberta, hovorcu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Podľa jeho slov skutočným predpokladom obojstranného pokoja zbraní je príspevok Ruska s cieľom upokojiť situáciu a vznik dohody o zabezpečení rusko-ukrajinskej hranice.

„Už dávno bolo potrebné, aby hranice boli zabezpečené a aby sa skončili akékoľvek vojenské transporty pre separatistov. Rusko má v tomto smere veľkú zodpovednosť,“ dodal Seibert v čase, keď Severoatlantická aliancia nečaká na rozhodnutie Moskvy a vo vzťahu k Ukrajine plánuje už dnes presný opak.

NATO má plán

Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen, citovaný denníkom Guardian, vyhlásil, že na nadchádzajúcom summite aliancie v Cardiffe prekonajú členské štáty rozdiely v názoroch a zhodnú sa na vyslaní nových síl k ruským hraniciam. Zároveň načrtol kroky, ktoré majú za cieľ zvýšenie obranyschopnosti Ukrajiny. Neodkladná vraj bude „modernizácia“ jej ozbrojených síl a ďalšia pomoc, ktorá má Kyjevu pomôcť „vzdorovať ruským hrozbám“.

„Prijmeme to, čo nazývame pohotovostným akčným plánom. Jeho cieľom je konať rýchlo v tomto úplne novom bezpečnostnom prostredí v Európe. Máme Sily rýchlej reakcie NATO. Ich úlohou je v prípade potreby rýchle nasadenie. Naším zámerom je teraz vytvoriť niečo, čo by som pomenoval ako predvoj v rámci týchto Síl rýchlej reakcie,“ vyhlásil Rasmussen.

Plán aliancie podporovaný USA a Veľkou Britániou ráta s tým, že jej členovia poskytnú prijímacie zariadenia, v ktorých budú umiestnené zásoby, vybavenie, príprava infraštruktúry, základne, veliteľstvá. Zatiaľ čo Poľsko a pobaltské štáty žiadajú už dávnejšie výraznejšiu prítomnosť aliancie na svojom území i v celej oblasti, Taliansko a Španielsko sú proti. Nemecko, podľa zdroja v NATO, sedí na dvoch stoličkách, aby priveľmi nedráždilo Rusko.

Podľa pozorovateľov vzhľadom na rozpory v samotnej aliancii i na predpokladanú ostrú reakciu Moskvy účastníci summitu v Cardiffe pravdepodobne neschvália dokument s termínom „trvalé“ v prípade nových základní. Podstatné však vraj bude, aby mala aliancia stále obsadené zariadenia v oblastiach na východ od niekdajšej takzvanej železnej opony.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #vojna #prímerie #Ukrajina