Vládne jednotky sa teraz pripravujú na obranu prístavu Mariupoľ, ktorý leží na ceste z Ruska k anektovanému Krymu.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko pre „vpád ruských vojsk na Ukrajinu“ zrušil návštevu Turecka. Kvôli Ukrajine mimoriadne zasadla Bezpečnostná rada OSN. Kyjev tiež vyzval, aby sa sobotný mimoriadny summit Európskej únie zaoberal vojenskou pomocou Ukrajine a sankciami proti Rusku. Moskva tradične všetky obvinenia poprela.
„Ovládli sme Novoazovsk a sme bezprostredne pri Mariupoli,“ povedal ruskej agentúre Interfax predstaviteľ štábu doneckých povstalcov. „Mariupoľ náhle opúšťajú hodnostári doneckej správy, polície a početní udavači. Stúpenci kyjevského režimu utekajú. Chápu, že dobytie mesta nie je za horami,“ dodal.
Novoazovsk leží približne 15 kilometrov od hraníc z Ruskom a 44 kilometrov od Mariupoľa. Chaotický ústup ukrajinských jednotiek z Novoazovska už skôr opísal americký denník The New York Times.
„Rozhodol som sa zrušiť pracovnú návštevu Turecka, pretože ruské vojská vpadli na Ukrajinu,“ uviedol podľa agentúry Unian Porošenko. Ohlásil tiež, že zvoláva bezpečnostnú radu, aby rozhodla o ďalšom postupe.
Pan Ki-mun je vývojom znepokojený
Bezpečnostná rada OSN vo štvrtok mimoriadne zasadla kvôli najnovšiemu vývoju krízy na Ukrajine. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vyjadril znepokojenie nad správami, že sa boje na východe Ukrajiny rozšírili ďalej na juh a dodal, že medzinárodné spoločenstvo nesmie dopustiť eskaláciu.
Za agresiu či inváziu označili ich prítomnosť na Ukrajine napríklad Poľsko a Litva. Pan Ki-mun sa domnieva, že rozšírenie bojov by v prípade potvrdenia znamenalo „nebezpečnú eskaláciu“ krízy, uviedol hovorca generálneho tajomníka OSN.
„Medzinárodné spoločenstvo nesmie dovoliť, aby sa situácia ďalej vyhrocovala, ani nemožno pripustiť pokračovanie násilia a ničenia, ktoré konflikt vyvolal na východnej Ukrajine,“ uviedol hovorca Stéphane Dujarric.
Na zvolanie Bezpečnostnej rady OSN vyzval Západ ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Ten okrem toho žiadal o zmrazenie ruských účtov, kým Rusko svoje vojská nestiahne.
Schôdzku Bezpečnostnej rady pre „očividnú inváziu“ žiadala okrem ukrajinských predstaviteľov aj Litva, ktorá je nestálym členom tohto vrcholného orgánu OSN. Medzitým ruský zástupca pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Andrej Kelin obvineniam o vojenskom vpáde odmietol, Moskva vraj o invázii nemá „žiadny záujem“.
Doterajšie západné sankcie proti Rusku podľa Jaceňuka nemali žiaduci účinok. Ukrajinský premiér sa preto domnieva, že „ruskú agresiu“ môže zastaviť len zmrazenie všetkého ruského majetku a bankových transakcií „v členských krajinách Európskej únie, USA a v krajinách G7“.
Porošenko pripustil zhoršenie situácie, ale nevidí dôvod na paniku
Situácia na východe Ukrajiny je síce mimoriadne zložitá, ale dá sa zvládnuť a nie je dôvod prepadať panike. Vyhlásil to Porošenko počas mimoriadneho zasadania ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany. Prezident pripustil, že situácia na východe krajiny sa „kvalitatívne zmenila“.
Foto: Reuters, VALENTYN OGIRENKO
„Budem otvorený, situácia je nepochybne mimoriadne zložitá a nikto sa to nechystá zľahčovať. Ale dá sa zvládnuť, je dostatočne pod kontrolou, aby sme neprepadali panike, zachovali chladnokrvnosť, zdravý rozum a úsudok o našich ďalších krokoch,“ povedal Porošenko podľa ukrajinských médií.
„Panika je rovnaká zbraň nášho nepriateľa ako tanky, transportéry a samopaly. Umožňuje prenikať do hĺbky územia a pokúšať sa destabilizovať celú krajinu,“ varoval. Súčasne vyzval na národnú jednotu pri obrane východu Ukrajiny. „V tieto dni a hodiny sa odohráva skutočná bitka za nezávislosť nášho štátu,“ povedal podľa agentúry Unian.
Hovorca ukrajinskej armády medzitým ubezpečil, že sa ukrajinské jednotky preskupili pri obrane Mariupoľa. Majú vraj dosť vojakov, aby prístav ustrážili. „Pracujeme na plánoch protiofenzívy,“ povedal novinárom hovorca bezpečnostnej rady Andrij Lysenko.
Ubezpečil tiež, že ukrajinskí vojaci v Ilovajsku, kde sa podľa médií dobrovoľnícke jednotky stretávajú v obkľúčení s presilou separatistov, dostali posily a mesto zostáva v ich rukách.
Zhoršenie situácie v Ilovajsku podľa Porošenka spôsobili velitelia dvoch jednotiek, ktorí svojvoľne opustili obranné línie. Prezident podľa agentúry Interax-Ukrajina dal najavo, že nemieni pripustiť „ani zradu, ani dezercie“.
Rada podľa agentúry Interfax-Ukrajina nariadila ministerstvu zahraničia, aby bezodkladne vykonalo konzultácie so signatármi tzv. Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 V ňom sa veľmoci vrátane Ruska zaviazali rešpektovať územnú celistvosť krajiny výmenou za to, že sa Kyjev vzdá jadrových zbraní.
NATO: Na Ukrajine operuje vyše 1 000 ruských vojakov
Severoatlantická aliancia odhaduje, že na Ukrajine v súčasnosti operuje vyše 1000 ruských vojakov. Novinárom to pod podmienkou anonymity vo štvrtok povedal vojenský veliteľ aliancie v Belgicku. Konanie Ruska pritom označil skôr za „vpády“ než za inváziu.
„Odhadujeme, že na Ukrajine teraz pôsobí vyše 1000 ruských vojakov,“ vyhlásil s tým, že Rusi podporujú separatistov na východe krajiny a bojujú po ich boku. Novinárom ukázal satelitné zábery z 23. augusta, na ktorých vidieť moderné ruské delostrelecké jednotky za hranicou východnej Ukrajiny.
„Ide o veľmi dômyselné zariadenia, ktoré si vyžadujú vycvičený personál,“ povedal a dodal, že je vysoko nepravdepodobné, že tieto zbrane by mohli obsluhovať separatisti. Výcvik na ich používanie totiž podľa neho trvá mesiace. „Rusko sa snaží zabrániť porážke separatistov a chce sa v tejto oblasti udržať,“ vyhlásil nemenovaný veliteľ NATO.
Ruskí vojaci si berú dovolenku, aby pomohli povstalcom
Ruskí vojaci a dôstojníci sú podľa povstaleckého „premiéra“ Alexandra Zacharčenka na Ukrajine na dovolenke. „Prichádza k nám mnoho vojakov z Ruska, ktorí radšej dovolenku strávia v jednom šíku so svojimi bratmi – bojujúcimi za slobodu Donbasu, než na morských plážach,“ povedal Zacharčenko televízii Rossija 24. Po boku povstalcov vraj bojujú tri až štyri tisícky Rusov, ale časť z nich sa už z „dovolenky“ vrátila do vlasti. „Bohužiaľ, sú aj padlí,“ pripustil.
„Rusko s výnimkou desiatich (zadržaných) vojakov žiadne jednotky na Ukrajine nemá,“ vyhlásil ruský zástupca pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Andrej Kelin. Moskva vraj o inváziu nemá „žiadny záujem“. K situácii v pohraničnom Novoazovsku dodal, že ukrajinské sily z mesta utiekli po „desiatich výstreloch z diel“ a územia „bez boja“ prenechali separatistom.
„Hanbím sa, že Putin je môj prezident,“ uviedol podľa serveru newsru.com občiansky aktivista Dmitrij Monachov, ktorého vo štvrtok pred Kremľom zatkla moskovská polícia za protest proti vojne na Ukrajine.
„Vzhľadom na to, že Putin sa už nijako nekrotí a vrhá sem svoje vojská, znovudobytie stratených pozícií môže byť oveľa ťažšie, ako predchádzajúce obsadenie,“ varoval ukrajinský analytik Dmytro Tymčuk. Protiofenzíva podľa neho svedčí o tom, že Rusko prešlo od nesystematickej pomoci rebelom k naplánovanej rozsiahlej operácii.
Ruské médiá sa v posledných dňoch pýtajú úradov, či nedávno pochovaní ruskí vojaci padli na Ukrajine. (Viac čítajte v článku Bojuje Rusko na Ukrajine?) „Príslušné úrady zaiste túto informáciu preverujú. Je nutné ju dôkladne overiť, kým sa budú robiť nejaké závery,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Pokračujúce ostreľovanie Donecka, obliehanej bašty rebelov, si podľa miestnej radnice vyžiadalo životy ďalších 11 civilistov, ďalších 22 vyviazlo so zranením. Od začiatku konfliktu zahynulo podľa odhadov vyše 2 200 ľudí, z toho viac ako polovica boli civilisti.
Ekonomická nálada v eurozóne je kvôli Ukrajine najhoršia za osem mesiacov, uviedla Európska komisia. Horšia bola nálada aj v celej Európskej únii a vo všetkých sektoroch.
Hollande skritizoval možnú prítomnosť ruských vojakov na Ukrajine
Ak sa preukáže, že ruskí vojaci skutočne operujú na ukrajinskej pôde, bolo by to neprijateľné. Vyhlásil to vo štvrtok počas tradičného prejavu k francúzskym veľvyslancom prezident François Hollande. Nielen ukrajinskí predstavitelia, ale aj ďalší európski politici v uplynulých dňoch oznámili, že na Ukrajine sa pohybujú príslušníci ruskej armády. Moskva to opakovane odmietla.
„Európa bude pokračovať v sankciách a ešte ich rozšíri, ak dôjde k vyhroteniu situácie. Nechcem to, pretože to nie je v záujme Ruska, ani v našom záujme,“ uviedol Hollande. „Rusko si nemôže myslieť, že keď je veľmocou v 21. storočí, tak to znamená, že nemusí dodržiavať pravidlá,“ dodal.
O tom, že na Ukrajine operujú ruské jednotky, hovoril v stredu v poľskom parlamente aj poľský premiér Donald Tusk.
„Nikto nemôže brať vážne informácie o separatistov na Ukrajine. Informácie z posledných hodín svedčia o tom, že na východe Ukrajiny opäť operujú ruské jednotky,“ povedal Tusk s tým, že správy od NATO a poľskej rozviedky sa v tomto zhodujú.
„Teraz sme na východnej Ukrajine svedkami bojov medzi regulárnymi ruskými a regulárnymi ukrajinskými silami. Existuje pre to jedno slovo,“ uviedol potom na komunitnej sieti Twitter švédsky minister zahraničia Carl Bildt. Moskva takú interpretáciu situácie odmieta a k pondelkovému zadržaniu desiatich ruských výsadkárov na Ukrajine uviedla, že išlo o nedopatrenie.
Merkelová žiada Putina o vysvetlenie prítomnosti vojakov
Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v stredu telefonicky spojila s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorému povedala, že „najnovšie správy o prítomnosti ruských vojakov na území Ukrajiny musia byť vysvetlené“. Podľa vyhlásenia hovorcu nemeckej vlády Steffena Seiberta taktiež zdôraznila, že Rusko nesie „veľkú zodpovednosť za deeskaláciu a dohľad nad vlastnými hranicami“.
Nemecká kancelárka Merkelová tiež vo štvrtok vyhlásila, že sobotňajší summit EÚ bude prejednávať aj možnosť ďalších sankcií proti Rusku, a to tiež kvôli informáciám o rastúcom počte ruských vojakov na Ukrajine. „Dostávame správy o zvýšenej prítomnosti ruských vojakov a o nových nepokojoch a novom postupe separatistov do oblastí, ktoré boli doteraz veľmi pokojné,“ podotkla.
Spojené štáty v reakcii na prenikanie Rusov na východnú Ukrajinu zvažujú viacero možností, ako reagovať, pričom za „najefektívnejší a najlepší nástroj“ považujú sankcie, tvrdí hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia Len Psakiová. „Vojenské riešenie podľa nás nie je vhodným prístupom, takže zvažujeme všetky možné nástroje a posudzujeme, či ich môžeme použiť pri riešení diplomatickými prostriedkami,“ prezradila.
Britský premiér David Cameron vyzval Rusko, aby prestalo posielať tanky na Ukrajinu a varoval Moskvu, že bude „nepochybne“ čeliť ďalším následkom, pokiaľ nedospeje k politickému riešeniu krízy. „Nestačí sa zúčastňovať na rokovaní v Minsku, zatiaľ čo ruské tanky ďalej prekročia hranicu na Ukrajinu. Taká aktivita musí okamžite prestať,“ vyhlásil.