Od decembra nahradí Hermana Van Rompuya, ktorý sobotné rozhodnutie oznámil na twitteri. V čele európskej diplomacie vystrieda Catherine Ashtonovú talianska ministerka zahraničia Federica Mogheriniová, uviedol tiež Van Rompuy. Talianku, ktorá sa tak stane podpredsedníčkou budúcej Európskej komisie, ešte musí vo funkcii potvrdiť Európsky parlament.
Van Rompuy na tlačovej konferencii vyhlásil, že obaja kandidáti dostali plnú podporu členských krajín. Bolo to vraj pre neho veľmi dôležité, preto absolvoval niekoľko kôl rokovaní. Nominácia Mogheriniovej bola podľa neho urobená aj v dohode so šéfom budúcej Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.
Rozhodnutie o oboch nominovaných nie je prekvapenie, ich mená sa v diskusiách pred terajšom summitom opakovali stále častejšie. Napriek tomu sa na nomináciu Mogheriniovej v lete minulý únijný summit zhodnúť nedokázal, niektorým krajinám vtedy vadil jej údajne príliš mäkký prístup voči Rusku. Tuska zase niektorí kritizovali za pomerne slabú jazykovú vybavenosť.
Podľa Van Rompuya budú pre Tuska najväčšími výzvami stagnujúci ekonomika EÚ, kríza okolo Ukrajiny a Ruska a miesto Británie v Európskej únii. Tusk bude tiež predsedať rokovaniam krajín eurozóny. Tusk sám novinárov oslovil v poľštine, a pripustil, že výzvy, ktoré stoja pred úniou teraz, do decembra nezmiznú.
Porošenko sa zišiel s Van Rompuyom
Ukrajinský prezident Petro Porošenko začal sériu svojich sobotných rokovaní v Bruseli stretnutím so stálym predsedom schôdzok krajín EÚ Hermanom Van Rompuyom.
Popoludní Porošenko osloví tiež lídrov všetkých únijných krajín na sobotnom mimoriadnom summite Európskej únie. Pri príchode Porošenko novinárom stručne povedal, že EÚ požiada o „rozhodnú akciu“, ktorá by umožnila upokojenie situácie na východe krajiny.
Juncker chce poznať dve kľúčové mená
Lídri EÚ budú na sobotňajšom mimoriadnom summite v Bruseli debatovať najmä o novom zložení Európskej komisie.
Napriek pôvodným očakávaniam by nemali byť schválení jednotliví členovia výkonného orgánu, ktorý v súčasnej podobe končí k 31. októbru. Vlády už síce svoje návrhy oznámili novozvolenému šéfovi EK Jeanovi-Claudovi Junckerovi, no ten údajne trvá na dohode o obsadení kľúčových postov – stáleho predsedu Európskej rady a vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a obrannú politiku. Juncker chce poznať mená nástupcov belgického expremiéra Hermana Van Rompuya a britskej diplomatky Catherine Ashtonovej. Ak sa tak stane, Juncker príde so zložením komisie a rozdelením portfólií v nej budúci týždeň.
Na júlovom summite EÚ sa lídri na obsadení kľúčových postov nedohodli a tak vznikol nápad zvolať summit vo výnimočne netradičnom víkendovom termíne. Medzi menami kandidátov na Van Rompuyovho nástupcu sa spomína najmä poľský premiér Donald Tusk. Za jasnú favoritku na post šéfa diplomacie EÚ sa považuje talianska ministerka zahraničných vecí Federica Mogheriniová. V sobotu príde do Bruselu aj ukrajinský prezident Petro Porošenko a bude sa hovoriť aj o možnosti uvalenia ďalších sankcií na Rusko vo svetle aktuálneho vývoja. Na summite sa zúčastní aj slovenský premiér Robert Fico, kam príde z Paríža zo zasadnutia Strany európskych socialistov (SES).
Európska komisia pozostáva z 28 členov a každá krajina tak dostane jedno portfólio. Počíta sa doň aj predseda komisie a takzvaný šéf diplomacie. Zloženie novej komisie musí odobriť Európsky parlament. Svojho mandátu sa ujme 1. novembra.
Profil nového stáleho predsedu Európskej rady Donalda Tuska
Donald Franciszek Tusk má 57 rokov a narodil sa v severopoľskom prístavnom meste Gdansk, rodisku protikomunistického hnutia Solidarita. Začiatkom 80. rokov úspešne ukončil štúdiá na Gdanskej univerzite v odbore história. Ešte počas svojich študentských čias sa stal členom Solidarity vedenej neskorším poľským prezidentom a laureátom Nobelovej ceny mieru Lechom Walesom. Do pádu komunizmu sa aktívne zapájal do disidentských akcií a pôsobil ako novinár, pre svoje aktivity sa však nemohol zamestnať v štátnej sfére. Po páde komunizmu sformoval liberálnu stranu a v roku 1991 sa stal poslancom poľského parlamentu, no v predčasných voľbách o dva roky neskôr jeho strana prepadla. Tusk si to vynahradil v roku 1997, keď sa po voľbách stal členom hornej komory parlamentu a následne jej podpredsedom.
V roku 2001 spoluzaložil Občiansku platformu (PO) a jeho strana sa stala najsilnejšou opozičnou silou v dolnej komore, ktorej sa stal podpredsedom. O dva roky neskôr sa Tusk dostal do čela PO a v roku 2005 ho strana vybrala za kandidáta na post prezidenta. V druhom kole hlasovania ho však porazil Lech Kaczynski, ktorý neskôr tragicky prišiel o život. Po voľbách v tom istom roku sa k moci dostalo aj Lechovo dvojča Jaroslaw, ktorého Právo a Spravodlivosť (PiS) porazilo Tuskovu Občiansku platformu. Kaczynského nestabilná vláda však po dvoch rokoch padla a voľby v roku 2007 jasne vyhrala PO. Tusk sa tak stal prvýkrát poľským premiérom. Svoju líderskú pozíciu na poľskej politickej scéne potvrdila Tuskova strana aj vo voľbách v roku 2011.
Tusk počas svojho pôsobenia na čele krajiny zlepšil vzťahy s Ruskom a Nemeckom, ktoré naštrbil jeho predchodca, konzervatívec Kaczynski. Jeho prvé funkčné obdobie však bolo poznačené hádkami s jeho bratom Lechom, s ktorým sa nevedeli dohodnúť napríklad ani na tom, kto bude chodiť na summity lídrov EÚ. Napätie vystupňoval ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy, ktorú Kaczynski nakoniec pod nátlakom podpísal ako predposledný prezident v EÚ. Jeho druhá vláda dvakrát za tri roky fungovania požiadala parlament o dôveru a získala ju. Tusk však funkcie zbavil viacerých vplyvných ministrov. Jeho kabinet prekonal aj júnový škandál so zverejnenými odpočúvaniami, v ktorých sa hovorilo o citlivých témach. Jeho vláda však stále otáľa s prijatím eura a v tejto súvislosti sa objavilo už viacero termínov a spôsobov prijatia spoločnej európskej meny.
Donald Tusk, zástanca voľného trhu, liberálnych hodnôt a silnej euroatlantickej integrácie, je ženatý a má dve deti.