S čím by malo ísť Slovensko na summit NATO?
Som presvedčený, že Slovensko zaspalo v príprave mandátu pre prezidenta Andreja Kisku, čo sa týka jeho účasti na summite. Podľa toho, čo sme videli v krajinách Vyšehradskej štvorky, niektoré vlády schvaľovali už pred letom alebo počas neho, s čím idú na stretnutie aliancie. Bol to jasný mandát pre vedúcich delegácií, aby odkomunikovali zvyšovanie obranných rozpočtov, konkrétne aktivity v prospech Ukrajiny alebo kroky vedúce k posilneniu východnej hranice NATO.
Čo sa dialo na Slovensku? Tieto debaty boli u nás veľmi limitované a len v úzkom kruhu osôb. Len pár dní pred summitom sa stretli prezident, predseda vlády, ministri zahraničných vecí a obrany, aby diskutovali o tom, s čím Slovensko na summit ide. Je to príliš neskoro. Zdá sa, že neprikladáme NATO adekvátnu dôležitosť v rámci zahraničnopolitických priorít.
Prečo? Také je nastavenie vlády. Samozrejme, je vôľa na Slovensku, aby sme sa správali ako zodpovedný spojenec. Hoci niektoré vyjadrenia predstaviteľov vlády nie sú veľmi vhodné. A nie je to zásadná priorita, lebo NATO sa netýka ekonomických otázok či nezamestnanosti. Vláda preto k aliancii začína vážne pristupovať často len vtedy, keď už začína prihárať. Slovensko je v úzadí a čaká, čo sa bude diať. Dúfam však a verím, že na summite povieme, že v horizonte, povedzme roku 2020, alebo ku koncu súčasného plánovacieho cyklu NATO 2022–2023, zvýšime obranný rozpočet. Minimálne o 0,5 percenta HDP, aby sme sa dostali aspoň tam, kde Česko. Praha chce byť roku 2020 na úrovni 1,4 percenta HDP, čo sa týka výdavkov na armádu.
Ako by sa to dalo? Keby sme povedali, že od budúceho roku budeme zvyšovať obranný rozpočet o 0,1 percenta HDP ročne, bolo by to výborné. Azda sa na niečom takom dohodneme. Je však pravda, že predseda vlády Robert Fico aj na májovej konferencii Globsec i pri iných príležitostiach hovoril o tom, že dávať viac peňazí na armádu je nemorálne.
Nie je teda také dôležité rýchlo dosiahnuť známy záväzok dve percentá HDP, stačilo by hovoriť o postupnom zvyšovaní? Napríklad maďarský predseda vlády Viktor Orbán vyhlásil, že si je vedomý, že jeho vláda porušuje svoj medzinárodný záväzok. Budapešť schválila (minulý týždeň, pozn. red.), že asi v roku 2022 bude vydávať na obranu približne 1,6 až 1,7 percenta HDP. Je to veľmi dobré. V súvislosti so Slovenskom si viem predstaviť, že sa okrem zvyšovanie obranného rozpočtu pridá aj k iniciatívam NATO, napríklad formou organizovania cvičení, vyslania personálu do novovznikajúcich veliteľstiev aliancie na východe. Že nebude blokovať, ale bude výrazne podporovať posilnenie východnej hranice NATO. Na druhej strane sa zdá, že neurobíme nič viac. Slovensko nebude požadovať posilnenie vlastnej východnej hranice ani zásadne nezvýši obranný rozpočet.
Ministerstvo obrany tvrdí, že minimálne má ísť viac peňazí na modernizáciu. Modernizácia ozbrojených síl je veľmi dôležitá. Je pozitívne, keď o nej predstavitelia ministerstva obrany hovoria. Od začiatku roka počúvame o dohode o nadzvukovom a transportnom letectve a helikoptérach. Hovorí sa o modernizácii bojových vozidiel pechoty BVP-2, aj keď tento projekt nepovažujem za najšťastnejší. Tiež sa diskutuje o radaroch. Je to päť obrovských projektov a budú aj ďalšie.
Sú na to peniaze? Je potrebné pochváliť, ak ministerstvo robí opatrenia, ktoré smerujú k tomu, že viac peňazí z obranného rozpočtu pôjde na modernizáciu, že smeruje k tým dvadsiatim percentám. Keď to tak naozaj je, tak je to dobre. Musíme sa však pýtať, z čoho presne budeme financovať týchto päť obrovských projektov plus bežný chod ozbrojených síl. Dnes dáva ministerstvo 80 až 90 miliónov na modernizáciu. V podstate pritom nefinancuje žiadne veľké záväzky a aj tak to ledva zvláda. Z čoho teda nájde ďalších asi 80 až 90 miliónov eur na ročné splácanie nových modernizačných projektov? Dobrými manažérskymi rozhodnutiami sa dajú nájsť rezervy. Nedá sa však pri rovnakom rozpočte zásadným spôsobom modernizovať ozbrojené sily. Nedokázal by to ani čarodejník.