Rusko upraví svoju doktrínu v reakcii na NATO a Ukrajinu

Rusko upraví svoju vojenskú doktrínu tak, aby reagovala na priblíženie Severoatlantickej aliancie k ruským hraniciam a na situáciu v Európe a na Ukrajine. Uviedol to v utorok v rozhovore pre ruskú agentúru RIA Novosti zástupca tajomníka kremeľskej bezpečnostnej rady Michail Popov.

02.09.2014 10:15 , aktualizované: 10:50
NATO, Anders Fogh Rasmussen Foto: ,
Anders Fogh Rasmussen
debata (128)

„Nepochybujem, že priblíženie vojenskej infraštruktúry členských krajín NATO k hraniciam našej krajiny, a to aj cestou rozšírenia paktu, si uchová svoje miesto ako jedna z vonkajších vojenských hrozieb pre Ruskú federáciu,“ povedal Popov.

Zjavná je podľa neho aj snaha USA a ďalších členských krajín aliancie zvyšovať „strategický útočný potenciál“, a to najmä vytvorením globálneho systému protiraketovej obrany, prijatím nových koncepcií použitia vojsk a vývojom zásadne nových zbraní, vrátane hyperzvukových rakiet, schopných dosahovať mnohanásobky rýchlosti zvuku.

Nové vojenské hrozby sa podľa predstaviteľa Kremľa prejavili v udalostiach „arabskej jari“, pri konflikte v Sýrii a tiež na Ukrajine. Tú Popov označil za „ďalšiu etapu politiky ‚farebných revolúcií‘“.

Termín „farebné revolúcie“ používajú ruskí predstavitelia pre označenie aktivít prodemokratických hnutí v Gruzínsku, Kirgizsku alebo na Ukrajine, kde séria demonštrácií tento rok vo februári viedla k pádu prorusky orientovaného prezidenta Viktora Janukovyča a k nástupu prozápadne orientovanej vlády.

NATO by malo na summite vo Walese tento týždeň rozhodnúť o zriadení niekoľkotisícovej vojenskej sily, ktorá bude schopná rýchlo reagovať na ohrozenie členskej krajiny NATO.

Zriadenie takéhoto predsunutého oddielu by znamenalo „viditeľnejšiu prítomnosť NATO na východe na tak dlho, ako to bude potrebné“, povedal v pondelok generálny tajomník aliancie Anders Fogh Rasmussen. Malo by podľa neho ísť o odpoveď na agresívne ruské kroky na Ukrajine, ktoré budia obavy predovšetkým pobaltských krajín NATO, ale aj Poľska z ďalšieho postupu Moskvy. „(…) Musíme čeliť realite, že Rusko nepovažuje NATO za partnera. Vidíme v ruských vojenských dokumentoch, počujeme z vyhlásenia ruských politikov, že pokladajú NATO za protivníka,“ vyhlásil Rasmussen.

Základné fakty o ruskej vojenskej doktríne, ktorú Rusko podľa Kremľa upraví:

  • Súčasnú ruskú vojenskú doktrínu podpísal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev 5. februára 2010 Dokument nahradil vojenskú doktrínu z roku 2000.
  • Za jednu z hlavných hrozieb bezpečnosti Ruska označuje doktrína rozširovanie Severoatlantickej aliancie (NATO) k hraniciam Ruska a budovanie strategickej protiraketovej obrany (Rusko odmietalo skoršie americké plány vybudovať v Česku a v Poľsku protiraketový štít, ktorých sa ale americký prezident Barack Obama nakoniec zriekol – poznámka ČTK).
  • Za ďalšie vonkajšie hrozby pre Rusko doktrína napríklad uvádza:
  • Použitie vojenskej sily a rozširovanie vojenských kontingentov cudzích štátov (skupín štátov) na územiach štátov, ktoré majú spoločnú hranicu s Ruskou federáciou a jej spojencami;
  • Územné nároky voči Ruskej federácii a jej spojencom;
  • Zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí;
  • Rozmiestňovanie zbraní hromadného ničenia;
  • Zvýšenie počtu štátov vlastniacich jadrové zbrane;
  • Porušovanie medzinárodných dohôd v oblasti zbrojenia;
  • Rozširovanie medzinárodného terorizmu.
  • Dokument tiež počíta s možnosťou udrieť jadrovými zbraňami ako prvý: „Ruská federácia si vyhradzuje právo použiť jadrové zbrane ako odvetu za použitia jadrových alebo iných druhov zbraní hromadného ničenia proti nej a (alebo) jej spojencom, ako aj v prípade agresie proti Ruskej federácii s použitím konvenčných zbraní, ak je ohrozená samotná existencia štátu. O použití jadrových zbraní rozhoduje prezident Ruskej federácie.“
  • Dokument vyzýva na posilnenie systému kolektívnej bezpečnosti v rámci Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá zahŕňa Rusko, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan a ktorá vznikla ako pokus o obdobu NATO v postsovietskom priestore. „Ruská federácia považuje ozbrojený útok na členský štát ODKB za agresiu proti všetkým členským štátom ODKB a podnikne v takom prípade opatrenia v súlade so Zmluvou o kolektívnej bezpečnosti,“ uvádza sa v dokumente.
  • Rusko podľa doktríny považuje ozbrojený útok na zmluvný štát Spolkového štátu (Bielorusko – poznámka ČTK) alebo akejkoľvek akcie proti nemu s použitím vojenskej sily za akt agresie proti Spolkovému štátu a podľa doktríny Rusko v takom prípade podnikne odvetné opatrenia.
  • Súčasne doktrína hovorí o rozvoji vzťahov vo sfére medzinárodnej bezpečnosti s ďalšími medzištátnymi organizáciami, kde spomína Európsku úniu aj NATO.
  • Jadrové zbrane doktrína označuje za „dôležitý faktor odvrátenia vzniku jadrových vojnových konfliktov a vojnových konfliktov s použitím konvenčných zbraní“.
128 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #NATO #Anders Fogh Rasmussen #Ukrajina