„Nemali by sme mať NATO s krajinami na dvoch rôznych úrovniach – s trvalými základňami a bez nich. To je zlý signál pre potenciálneho agresora,“ vyhlásil Ilves na návšteve v nórskej metropole Oslo.
Ilves sa tak vyjadril v predvečer návštevy Baracka Obamu v Estónsku, kam americký prezident príde pred summitom NATO. Ten sa bude vo štvrtok a v piatok konať vo Walese.
Pobaltie prežilo takmer pol storočia pod sovietskou nadvládou, ako trojica krajín v roku 1991 opäť získala nezávislosť. Do NATO a Európskej únie vstúpili Estónsko, Litva a Lotyšsko v roku 2004. Strach z Ruska vyvoláva aj skutočnosť, že Moskva využila pre svoje zámery na Ukrajine ruskojazyčnú menšinu, ktorá v Estónsku tvorí štvrtinu populácie.
Obama má v Tallinne upokojiť spojencov obávajúcich sa Ruska
Ešte pred štvrtkovým a piatkovým summitom Severoatlantickej aliancie vo Walese príde americký prezident Barack Obama na návštevu Estónska, aby upokojil obavy vyvolané počínaním Ruska na Ukrajine.
V Tallinne sa má Obama v stredu okrem estónskeho hostiteľa stretnúť tiež s litovskou prezidentkou a šéfom lotyšského štátu. Od prvej Obamovej návštevy v Pobaltí sa čaká prejav, ktorý už dopredu niektorí komentátori prirovnávajú k berlínskej reči Johna Kennedyho za studenej vojny.
„Obamovým cieľom je varovať ruského prezidenta Vladimira Putina pred pokušením zmocniť sa hoci aj tej najmenšej členskej krajiny aliancie,“ poznamenala agentúra AFP predpovedajúc, že 44. americký prezident v Tallinne dôrazne zopakuje uistenie o bezpodmienečnom naplnení piateho článku Washingtonskej zmluvy, podľa ktorého členské krajiny NATO prídu na pomoc napadnutému štátu aliancie.
„Vo východnej Európe a v Pobaltí prevláda pocit, že Putin predstavuje hrozbu nielen pre Ukrajinu, ale aj dlhodobé nebezpečenstvo pre NATO,“ usudzuje analytik Thomas Wright z Brookings Institution. A odhaduje, že najlepší spôsob, ako by Putin mohol zdiskreditovať celé NATO, by bolo predviesť vyprázdnenosť článku 5 na jednom z najzraniteľnejších členských štátov.
„Chcem, aby Estónci vedeli, že dodržíme slovo a záväzky (brániť spojencov),“ prisľúbil Obama ešte vo Washingtone. Varoval Rusov, aby ani nepremýšľali o tom, že by sa „dotkli“ Estónska či iných pobaltských krajín spôsobom, akým si počínajú na Ukrajine.
Súčasne ale tiež upozornil, že USA nemajú rovnaké záväzky voči Ukrajine, ktorá nie je členom NATO. Teda Washington, napriek všetkým sympatiám ku Kyjevu, neuvažuje o nasadení vojenskej sily, aby ukrajinský problém vyriešil. Za „nájazdy“ na východného suseda má Moskva pykať ďalšími sankciami.
Edward Lucas z washingtonského Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) sa domnieva, že cesta do Tallinnu ponúka Obamovi jedinečnú príležitosť nakresliť čiaru, ktorú Moskva nesmie prekročiť. Inšpirovať by sa vraj mohol slovami „Ich bin ein Berliner!“, ktoré jeho predchodca Kennedy predniesol v roku 1963 v rozdelenom Berlíne, aby dal najavo, že mu osud obyvateľov mesta nie je ľahostajný.
„Obama už na Putina skúsil všetko. Snažil sa byť ústretový aj tvrdý, skúšal ho ignorovať. Nemá o ňom už žiadne ilúzie,“ povedal AFP tento expert a autor knihy nazvanej The New Cold War (Nová studená vojna). Cesta do Tallinnu by vraj mohla predznamenávať bod obratu, aspoň z hľadiska prístupu Obamovej administratívy k Európe, ktorá až doteraz nestála nejako vysoko na zozname priorít. O tom podľa Lucasa svedčilo aj zabúdanie na NATO.
„Symboly dajme bokom, Estónci sa tešia, že Obama oznámi významné a hmatateľné opatrenia,“ vyhlásil v nemeckom rozhlase estónsky komentátor Raimo Poom.