Kremeľ za túto indiskrétnosť v utorok Josého Barrosa pokarhal. Samotný výrok síce nepoprel, ale označil ho za vytrhnutý z kontextu. Čo teda Putin chce, ak už si na dobytie ukrajinskej metropoly zuby nebrúsi? Odpoveď na túto otázku naďalej zahmlieva on i jeho chránenci na východe Ukrajiny.
Donbaskí separatisti prvý raz od vypuknutia konfliktu vyjadrili ochotu zostať súčasťou Ukrajiny výmenou za „osobitý štatút“ Doneckej a Luhanskej oblasti (presnejšie: „ľudovej republiky“, ako svoje útvary združené v takzvanej Novorossiji nazývajú) a za ďalšie ústupky zo strany Kyjeva. Túto ponuku, ktorú v pondelok položili na stôl na prvom kole minských konzultácií, však už včera spochybnili.
„V prípade prijatia vyššie spomenutých zákonných záruk pod patronátom EÚ a Ruska ľudové republiky zo svojej strany garantujú, že vynaložia maximum úsilia na udržanie mieru, zachovanie jednotného ekonomického, kultúrneho a politického priestoru Ukrajiny a celého priestoru rusko-ukrajinskej civilizácie,“ konštatuje sa podľa BBC v dokumente, ktorý separatisti predložili na zasadaní kontaktnej skupiny Ukrajina – OBSE – Rusko v bieloruskej metropole.
Hoci zoznam predložených požiadaviek bol pre Kyjev zjavne neprijateľný, pozorovateľov prekvapil zdanlivý posun v postoji proruských vzbúrencov, ktorí dovtedy trvali na uznaní plnej nezávislosti ich samozvaných republík ako podmienke na začatie rokovaní. Prekvapenie to bolo o to väčšie, že Putin ich v separatistických zámeroch len zopár hodín predtým otvorene povzbudil.
V rozhovore pre Prvý kanál ruskej televízie šéf Kremľa v nedeľu vyzval „bezodkladne pristúpiť k obsažným rozhovorom, a to nie o technických otázkach, ale o otázkach politickej organizácie spoločnosti a štátnosti na juhovýchode Ukrajiny s cieľom bezpodmienečného zabezpečenia oprávnených záujmov ľudí, ktorí tam žijú“.
„Putin vyzval na rokovania o štátnosti juhovýchodnej Ukrajiny,“ tlmočila zložito formulované posolstvo prezidenta ruská agentúra Interfax. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však túto interpretáciu vzápätí poopravil. Putin podľa neho nehovoril o vytvorení Novorossiji, ako štátu, ale len vyzval na vnútroukrajinské rozhovory o tom, aké by malo byť štátne zriadenie, aby zohľadňovalo záujmy Novorossiji.
Podľa ruského politického analytika Alexeja Makarkina sa Putin zámerne vyjadril hmlisto. „Formuláciu špeciálne vybral tak, aby umožňovala rozličný výklad. Nepovedal ,štátnosť juhovýchodu', ale "štátnosť na juhovýchode',“ pripomenul pre portál Ježednevnyj žurnal. „Putin tak naznačuje, že by len nerád uznal Novorossiju, ale ak Ukrajina nepristúpi na ústupky, tak je možné všeličo,“ dodal.
A aké majú byť tie ústupky? Ich zoznam je obsiahnutý v dokumente, ktorý separatisti predložili v Minsku. Okrem iného trvajú na legalizácii a zachovaní svojich ozbrojených zložiek, práve vymenúvať prokurátorov a sudcov a na špeciálnom režime zahraničnoekonomických aktivít, ktorý by rátal s prehĺbením integrácie s Ruskom a ním vedenou colnou úniou.
Pozorovatelia osobitne poukazujú na rozpor medzi „zachovaním jednotného ekonomického priestoru“ Ukrajiny a „prehĺbením integrácie“ s Moskvou, čo by bolo možné len v prípade, že by sa Kyjev vzdal chystanej ratifikácie asociačnej dohody s EÚ.
Pravda, separatisti v utorok vzali späť aj ponuku, že by sa neodtrhli od Ukrajiny. „Neviem, odkiaľ sa tá informácia vzala. Zrejme len Kyjev by chcel, aby to tak bolo,“ vyhlásil pre ruskú televíziu samozvaný donecký premiér Alexandr Zacharčenko, ktorý zdôraznil, že delegácia povstalcov pred minskými konzultáciami nedostala mandát predkladať podobný návrh.
Do série podobných dementi a spresnení sa zapojil aj Putinov poradca Jurij Ušakov, keď označil za vytrhnutý z kontextu Putinov výrok o možnom dobytí Kyjeva. Nepoprel, že šéf Kremľa Barrosovi niečo také povedal, šéfa Európskej komisie však obvinil, že nekorektným zverejnením detailu telefonického rozhovoru umožnil prekrútený výklad týchto slov.
Barroso o siláckom vyhlásení Putina, že „ak by chcel, tak Kyjev by zabral za dva týždne“, informoval v sobotu účastníkov summitu EÚ. Podľa talianskeho denníka La Repubblica Putin takto reagoval na otázku o prítomnosti ruských vojakov na východe Ukrajiny. „Ako by tým vravel: Takže ma neprovokujte ďalšími sankciami,“ komentovala výrok šéfa Kremľa La Repubblica. Putin si necháva otvorené možnosti pre rôzne scenáre. Dobytie Kyjeva určite neplánuje, o tom, či uzná alebo neuzná Novorossiju, sa však môže rozhodnúť na základe ďalšieho vývoja.
„Rusko nechce obsadiť Ukrajinu,“ nazdáva sa analytik Makarkin. „Pravdepodobne netúži ani po vytvorení kvázištátu na území Doneckej a Luhanskej oblasti. Nielen preto, že by tento štát nik neuznal a mať na starosti jeho povojnovú obnovu by pre Moskvu bolo priťažkým bremenom, ale najmä pre hrozbu nových sankcií,“ predpokladá.
„Čo teda Putin chce? Aby Ukrajina pristúpila na dohodu s podmienkami, ktoré si kladie Moskva,“ dodáva Makarkin. Podľa neho Kremeľ od Kyjeva očakáva, že sa zmieri so stratou Krymu, poskytne východným regiónom krajiny štatút, pri ktorom si v nich Moskva zachová svoj vplyv a najmä sa v dlhodobej perspektíve zriekne ambície vstúpiť do európskeho bloku.