Podľa najnovšej informácie Ryana Trapaniho, hovorcu americkej CIA, je ich od 20– do 30-tisíc.
Koordinovať činnosť vojenského kontingentu vytvoreného viacerými západnými štátmi, ako aj desiatimi arabskými krajinami vrátane Saudskej Arábie, bude americký generál na dôchodku a niekdajší veliteľ námornej pechoty John Allen. Skúsený „harcovník“, ktorý môže využiť skúsenosti s podobnou prácou v Iraku a Afganistane.
Bol to práve Allen, ktorý, ako pripomína BBC, napríklad pred siedmimi rokmi pomáhal organizovať ozbrojené akcie sunnitov proti irackej odnoži hnutia Al Kajdá. Tentoraz generála konkrétne čaká koordinácia finančného a materiálno-technického zabezpečenia, rozdelenie zodpovednosti za dodávky zbraní jednotlivými členmi zrodenej koalície a príprava jednotiek. Posledná úloha sa týka hlavne výcviku „umiernených“ sýrskych protivládnych vzbúrencov na saudskoarabskom území. Pomoc v tomto smere ponúklo aj Jordánsko. Ibaže, ako včera informoval arabský denník Šark al-Avsát Ammán, chce pomôcť výcvikom a logistickou podporou irackým jednotkám.
Na zložení koalície a jej velení sa dohodlo začiatkom týždňa počas „náboru“ šéfa diplomacie USA Johna Kerryho v saudskoarabskej Džidde. Saudská Arábia a viaceré krajiny Perzského zálivu, ako aj Egypt, Irak, Libanon a Turecko americký plán „odklepli“ napriek tomu, že mnohé z nich majú rozdielne názory na mnohé problémy nielen na Blízkom a Strednom východe.
Podľa viacerých pozorovateľov však Washington potrebuje rozložiť nielen zodpovednosť za operáciu s otvoreným koncom na viacerých aktérov, ale aj finančné náklady. Tak ako to urobili USA v prípade vojny s Irakom, keď účet za ňu platia dodnes arabské krajiny hlavne formou dodávok ropy, ale napríklad aj „povinným“ nákupom americkej vojenskej techniky. V Džidde sa zároveň dohodli aj na rozšírení práva preletu amerických vojenských a dopravných lietadiel v oblasti predpokladaného bombardovania džihádistov. Teda aj tých, ktorí dnes operujú na sýrskom území.
Kontúry protiteroristickej päste sa začali črtať ihneď po prejave prezidenta USA Baracka Obamu, v ktorom dal najavo, že USA budú prenasledovať teroristov, ktorí "sú hrozbou pre našu krajinu, nech už sa budú nachádzať kdekoľvek“. Obama zároveň dodal, že bez váhania začne konať proti hnutiu Islamský štát v Sýrii rovnako ako v Iraku.
Podľa spravodajcu BBC Jonathana Marcusa budovanie koalície v Džidde má však viaceré slabiny. „Kerry chcel možno viac, ale nie je jednoduché v tomto prípade premeniť slová na činy,“ upozornil britský komentátor. „V niektorých krajinách Perzského zálivu totiž existujú ľudia sympatizujúci s s Islamským štátom. Irán na rokovaní chýbal, pretože má rozdielne postoje ako Saudská Arábia, a pritom Teherán je špecifickým spojencom v pripravovanom zápase,“ zamýšľa sa Marcus. Pripúšťa síce, že udržanie koalície na území Iraku je možné, ale v prípade sýrskeho územia „to môže byť neľahkou úlohou“. Rovnako ako väčšina politológov aj Marcus reagoval v súvislosti s Obamovým plánom rátajúcim s bombardovaním aj na zvrchovanom sýrskom území upozornením na tvrdú kritiku Moskvy, ktorá je spojencom sýrskeho prezidenta Bašára Asada.