Vo Švédsku vyhrala ľavica, premiérom sa stane bývalý zvárač

Opozičná Švédska sociálnodemokratická strana vyhrala nedeľné parlamentné voľby, poznačené vzostupom krajnej pravice. Úradujúci premiér Fredrik Reinfeldt uznal porážku a počas dňa podal demisiu.

14.09.2014 20:56 , aktualizované: 15.09.2014 10:47
debata (33)
Stefan Löfven. Foto: SITA/AP, Claudio Bresciani
Stefan Lofven Stefan Löfven.

„Švédsky ľud rozhodol. Preto zajtra (v pondelok) podám demisiu,“ povedal svojim stúpencom premiér, ktorý stál na čele stredopravej vlády od roku 2006. Reinfeldt tiež oznámil, že odstúpi z čela svojej konzervatívnej Umiernenej koaličnej strany, ktorá získala len necelú štvrtinu hlasov, oproti 30 percentám pred štyrmi rokmi.

Po sčítaní takmer 99 percent hlasov vedú sociálni demokrati s 31,2 percentami hlasov, čo znamená, že ich vodca Stefan Löfven bude pravdepodobne poverený zostavením novej vlády.

Jeho misiu však zrejme skomplikuje pozoruhodný vzostup radikálne pravicových Švédskych demokratov. Tí sa podľa agentúry AFP stávajú treťou najsilnejšou politickou stranou so ziskom približne 13 percent hlasov, zatiaľ čo v minulých voľbách pred štyrmi rokmi dostali 5,7 percenta.

„My sme teraz pánmi hry. Je zjavné, že ostatné (strany) na nás odteraz budú musieť brať ohľad. Krajine treba vládnuť a bude to ťažké, ak nebudú ochotní s nami hovoriť,“ vyhlásil vodca tejto protiprisťaho­valeckej strany Jimmie Akesson (35).

Sedem ostatných parlamentných strán až doteraz vylučovalo rokovania so švédskym demokratmi, ktorí by podľa verejnoprávnej televízie SVT mali v parlamente posilniť z 20 na 47 poslancov.

Koalícia sociálnych demokratov so Zelenými a ľavicovej strany by mala získať 160 mandátov, zatiaľ čo štyri stredopravé strany 142. Na dosiahnutie parlamentnej väčšiny je potrebných minimálne 175 mandátov.

Ľavicová Feministická iniciatíva so ziskom 3,1 percenta hlasov zostala pod štvorpercentným prahom, ktorého prekonanie je podmienkou na vstup do parlamentu.

Löfven ako pravdepodobne nový premiér sa bude môcť oprieť o dobrý stav ekonomiky a verejných financií, ale čakajú ho zložité rokovania o zostavení vlády. Ďalšou výzvou je aj nespokojnosť mnohých Švédov s veľkorysou prisťahovaleckou politikou, z ktorej zrejme pramení úspech krajnej pravice.

Löfven pred svojimi prívržencami už ohlásil, že je pripravený pustiť sa do zostavovania novej vlády a že koaličné rozhovory začne so Zelenými. Ponúkol tiež ruku „ostatným demokratickým stranám“, ktoré by boli ochotné s ním spolupracovať, s výnimkou Švédskych demokratov. Vyjednávanie s krajnou pravicou taktiež vylúčil.

Stefan Löfven mieri do čela švédskej vlády

  • Narodil sa 21. júla 1957 v Štokholme. Ako desaťmesačného ho rodičia odložili do detského domova, neskôr ho zverili do pestúnskej starostlivosti do rodiny z malého mestečka Solleftea, ktorá ho nakoniec adoptovala.
  • S biologickou matkou i vlastným bratom sa prvýkrát stretol v 22 rokoch, svojho predčasne zosnulého vlastného otca nikdy nevidel.
  • V detstve hrával hokej, po štúdiu na strednej škole si urobil zváračský kurz a začal tiež študovať sociálne vedy na univerzite v Umea. Štúdium však nedokončil.
  • V roku 1979 začal pracovať ako zvárač v zbrojárskej firme Hägglunds, kde pracoval až do roku 1995. Vo firme začal tiež pôsobiť ako odborár a spoznal tu svoju ženu Ullu. V odboroch to dotiahol až na šéfa odborového zväzu IF Metall. V čele tejto druhej najväčšej odborovej organizácie vo Švédsku stál v rokoch 2006 až 2012.
  • V roku 2006 ho zvolili do výkonného výboru Švédskej sociálnodemokra­tickej strany (SAP). V januári 2012 stál na jej čele a doviedol ju k víťazstvu v nedeľných parlamentných voľbách.
33 debata chyba
Viac na túto tému: #Švédsko #parlamentné voľby