Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov vyhlásil, že najvyšší predstaviteľ susedného štátu má záujem na realizovaní záväzkov vyplývajúcich z tzv. minského protokolu a Západ ho musí v tomto smere podporiť.
„Porošenkove úsilie realizovať mierové dohody musí Západ podporiť, pretože, ako sa zdá, mnohí sa mu v tom usilujú zabrániť,“ odôvodnil počas víkendu svoj postoj Lavrov v diskusii TV Centrum. Podľa niektorých pozorovateľov postoj Moskvy k ukrajinskému prezidentovi by mohol potvrdzovať, že Porošenko v prezidentskom kresle je maximum z minima existujúcich možností, ktoré dnes ponúka ťažká spoločensko-politická situácia na Ukrajine po viac ako piatich mesiacoch bojov na východe krajiny.
Porošenko, ktorý sa do prezidentského kresla dostal po víťazstve kyjevského Majdanu, mal pri nástupe do funkcie niekoľko predsavzatí. Podľa viacerých politológov však splnil zatiaľ iba dve: podpísal ekonomickú časť asociačnej dohody s EÚ a vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Oba záväzky však splnil iba spolovice.
Napríklad v prípade hlasovania o zložení nového parlamentu stanoveného na 26. októbra sa prezidentovi nepodarilo v predstihu presadiť zákon avizovaný v predvolebnej kampani. Mal o. i. obsahovať zmeny v prospech jednomandátových okrskov. Aj v prípade spomínanej druhej časti asociačnej dohody s úniou, ktorú ukrajinský a európsky parlament mali synchrónne parafovať v utorok, nastala zmena v poslednej chvíli.
Vytvorenie zóny voľného obchodu, ktoré malo pomôcť Ukrajine, odložili koncom minulého týždňa na január 2016, čím Brusel vyhovel nielen Porošenkovi, ktorý priznáva nepripravenosť Kyjeva, ale aj Moskve. Pripravená nie je napokon ani únia, o čom už dávnejšie informovala jej bruselská centrála.
Aj členstvo v NATO je pre Ukrajinu podľa samotného Kyjeva zatiaľ iba hudbou vzdialenej budúcnosti. Dovtedy musí Porošenko urobiť ešte veľa. Proti nemu však čoraz otvorenejšie, hlavne v terajšej predvolebnej kampani, stoja predstavitelia tzv. strany vojny. Tvoria ju napríklad líder strany Sloboda Oleh Ťahnybok, šéfka Baťkivščiny Julia Tymošenková, ale aj tandem premiér Arsenij Jaceňuk – šéf parlamentu Oleksandr Turčynov či líder Radikálnej strany škandalózny Oleh Ľaško.
Napríklad v čase, keď účastníci kontaktnej skupiny nedávno podpisovali v Minsku záverečný protokol, premiér Jaceňuk navrhol parlamentu hlasovať za zrušenie mimoblokového štatútu Ukrajiny. Predchádzala mu kritika plánu Moskvy, v ktorom Porošenko našiel momenty spoločného záujmu s Ruskom. Na druhej strane ukrajinský premiér aj šéf parlamentu odmietli spolupracovať v boji o voliča s Blokom Petra Porošenka.
Rozhodli sa ísť samostatne – každý za seba. A tak je konflikt na svete. Akurát tentoraz hrá Jaceňuk s otvorenými kartami, zatiaľ čo mnohí iba sledujú kroky Porošenka, ktorý dnes nemá prakticky žiadnych spojencov. Ani nacionalistické radikálne prápory a niektoré jednotky národnej gardy neberú hlavu štátu vážne. Dokonca čoraz častejšie spomínajú možný „pochod na Kyjev“. Otázkou zostáva, dokedy sa ich bude dariť držať na uzde.
Porošenkovou hlavnou úlohou v najbližších týždňoch je získať väčšinu v parlamente a následne vytvoriť vládu zo „svojich ľudí“. Až potom príde na rad otázka súvisiaca s dodávkami ruského plynu a hospodárske vzťahy s Moskvou. Aj podľa ruského ministra Lavrova je ukrajinský prezident rozhodnutý kráčať týmto smerom.
Pre väčšinu ale zostáva otvorená otázka, či to Porošenko stihne v limitovanom čase, ktorý má pred sebou. Navyše, ak ekonomická situácia v krajine je čoraz horšia. „Máme veľkú jedenásťpercentnú infláciu, hrivna zaznamenala sedemdesiatpercentný pokles, priemyselná výroba klesla o 50 percent a celkove celoročný pokles ekonomiky sa očakáva vo výške 7 percent,“ pripomína napríklad ukrajinský politológ Michail Pogrebinskij.
Zatiaľ Porošenko predložil v pondelok poslancom návrh, ktorý obsahuje osobitný štatút Donbasu na tri roky, amnestiu pre pre povstalcov a používanie ruského alebo iného jazyka „v spoločenkom i osobnom živote a ich rovnoprávnosť“.