Reagoval tak na slová ukrajinského ministra obrany, ktorý nedávno možnosť jadrového vyzbrojenia svojej krajiny pripustil. „To im nikto nedovolí, ani západné krajiny, ktoré majú na kyjevské úrady rozhodujúci vplyv,“ vyhlásil ruský minister.
„Ukrajinský minister obrany by sa mal radšej postarať o dodržiavanie prímeria a nepúšťať sa do špekulácií o zbrojných dodávkach zo Západu. To už tieto krajiny odmietli,“ uviedol. Ukrajinský minister obrany Valerij Heletej v pondelok vyhlásil, že Rusko sa Ukrajine vyhrážalo použitím taktických jadrových zbraní, a tak Kyjev zvažuje možnosť vlastnej jadrovej zbrane.
„Ak dnes nedokážeme ubrániť Ukrajinu, ak nám svet nepomôže, budeme nútení vrátiť sa k vytvoreniu tejto zbrane, ktorá nás ubráni pred Ruskom,“ povedal Heletej. Dodal ale, že v tejto chvíli nie je obnovenie jadrového statusu Ukrajiny na programe dňa.
Heletej by podľa Lavrova mal venovať pozornosť vývoju na východe krajiny a dodržiavaniu podmienok zastavenia paľby. Prímerie sa podľa ruského ministra vcelku dodržiava, dochádza ale k čiastkovým incidentom, „v ktorých provokujú aj kyjevskí vojaci“.
„Naše hodnotenie, rovnako ako hodnotenie našich kolegov z Európskej únie vychádza z toho, že prímerie platí a incidenty, ktoré ešte stále sú, by mali postupne utíchnuť. Počítame s tým, že ukrajinské vedenie zabezpečí, aby sa neopakovali,“ zdôraznil.
Lavrov varuje, že NATO tlačí Ukrajinu do vojny
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odsúdil NATO za úlohu, ktorú zohráva v rámci krízy na Ukrajine.
Aliancia podľa slov šéfa ruského rezortu diplomacie stále tlačí Kyjev do ozbrojeného konfliktu s Ruskom. Lavrov v tejto súvislosti poukázal na avizované dodávky zbraní pre vládne sily bojujúce na východe Ukrajiny proti proruským povstalcom.
Vplyvný člen ruskej vlády zároveň poukázal na dôsledky konfliktu, na ktorý podľa neho najviac doplácajú civilisti v regióne. Ich situácia je podľa dlhoročného ministra „katastrofálna“. Lavrov v stredajšom rozhovore taktiež skonštatoval, že Ukrajinu opustilo viac ako 800-tisíc ľudí a iba v meste Luhansk je bez pitnej vody štvrť milióna ľudí. Práve do tejto oblasti vláda v Moskve v uplynulých týždňoch poslala dva konvoje s desiatkami kamiónov s humanitárnou pomocou.
„Nemôžeme prehliadať deštruktívnu úlohu NATO počas ukrajinskej krízy. Aliancia sa vybrala smerom zvyšovania ukrajinskej vojenskej sily, ktorú Kyjev používa proti civilistom. Vedenie NATO podporuje plány členských štátov rozšíriť dodávky špeciálnej povahy a vojenských zariadení, ktoré by mohli ukrajinské orgány použiť na vnútorné represie. Preto prakticky tlačia Kyjev do silového vyriešenia konfliktu,“ povedal Lavrov pre španielsky denník El País a ruský denník Rossijskaja Gazeta.
Jaceňuk Rusom neverí, armáda zostane v bojovej pohotovosti
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk nariadil ministerstvu obrany, aby napriek prímeriu zabezpečilo udržiavanie armády v stave plnej bojovej pohotovosti.
Rusom sa podľa neho nedá veriť. Z Donecka, bašty proruských vzbúrencov na východe Ukrajiny, v stredu medzitým miestne úrady hlásia ďalšie dve obete na životoch medzi civilistami, informovala agentúra AFP.
Už na konci apríla uviedol ukrajinskú armádu do stavu plnej bojovej pohotovosti vtedajší úradujúci prezident Oleksandr Turčynov. Dôvodom bola hrozba vypuknutia vojny s Ruskom. Moskva síce tvrdí, že nie je stranou v konflikte, je ale zjavné, že separatisti na východe Ukrajiny majú k dispozícii ruskú vojenskú techniku a niekoľkokrát boli v regióne odhalení ruskí vojaci.
Foto: SITA/AP, Sergei Chuzavkov
Teraz v oblasti platí prímerie medzi kyjevskou vládou a povstalcami, často je ale prerušované ozbrojenými incidentmi. Jaceňuk počas dňa ministerstvu obrany nariadil, aby zabezpečilo, že vládne sily budú napriek 12-dennému prímeriu v stave plnej bojovej pohotovosti, informovala agentúra Reuters.
„Rusko nám mier neprinesie, a preto žiadam ministra obrany o plnú bojovú pohotovosť,“ povedal Jaceňuk, ktorý je známy nemilosrdnými postojom voči vzbúrencom.
Naplňovanie mierového plánu prezidenta Petra Porošenka podľa Jaceňuka neznamená, že môžu ministerstvá obrany a vnútra „poľaviť v práci“. „Nemôžeme veriť nikomu, obzvlášť Rusom,“ povedal Jaceňuk.
Pokoj zbraní je súčasťou mierového plánu, ktorý predpokladá tiež napríklad stiahnutie ťažkých zbraní, prepustenie zajatcov a dodávky humanitárnej pomoci. Pri ostreľovaní Donecka, ktorý ovládajú povstalci, zahynuli v stredu dvaja civilisti a ďalších troch zranili, oznámila miestna radnica. Delostrelecké prestrelky sa v posledných dňoch odohrávali predovšetkým v okolí doneckého letiska.
Podľa AFP od začiatku prímeria, teda od 5. septembra, prišlo o život 30 ľudí, z toho 14 civilistov. Strany konfliktu zodpovednosť za obete odmietajú.
Na Ukrajine preveria milión úradníkov
Ukrajina preverí asi milión úradníkov verejnej správy vrátane vládnych predstaviteľov na základe nového lustračného zákona, ktorý parlament prijal v utorok.
„Podľa našich výpočtov spadá pod tento zákon milión úradníkov,“ povedal v stredu ukrajinský premiér. Dodal, že previerkam sa podrobia všetky ministerstvá, tajné služby, prokuratúra a ďalšie úrady verejnej správy, ktoré „fungovali za čias exprezidenta Viktora Janukovyča“.
Lustračný zákon sa ukrajinskému parlamentu podarilo prijať na tretí pokus v utorok. Lustračné osvedčenie bude musieť dostať aj prezident, premiér či predseda parlamentu. Nedostane ho tá osoba, ktorá v bývalej Janukovyčovej administratíve zastávala vysoké funkcie alebo osoba, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom podieľala na násilnom potláčaní demonštrácií. Cieľom novej legislatívy je zbaviť sa „korupčných praktík“ bývalej vlády. Čítajte viac v článku Ukrajinci majú lustráciu, alebo bič na opozíciu?