„Na Ukrajine skutočne existuje strana vojny, skupina politikov, ktorí sú za neodkladné pokračovanie krviprelievania v Donbase,“ priznal prezident s tým, že on osobne je stúpencom strany mieru, o čom hovorí aj jeho dvanásťbodový mierový plán. Parlament ho už schválil aj s dvoma bodmi týkajúcimi sa pridelenia osobitného štatútu pre časť Donbasu v trvaní troch rokov a amnestie pre povstalcov. A práve spomínané dva body sú tŕňom v päte stúpencov „strany vojny“, za lídra ktorých sa neoficiálne považuje premiér Arsenij Jaceňuk.
„Nikdy som od Jaceňuka nepočul, že by bol proti mierovému plánu,“ reagoval Porošenko na otázku týkajúcu sa možných rozporov na najvyšších miestach v Kyjeve a zároveň ubezpečil, že urobí všetko preto, aby sa jeho mierový plán stal skutočnosťou. V tejto súvislosti vysoko ocenil sobotňajšie závery rokovania kontaktnej skupiny o Ukrajine v Minsku. Výsledkom už tretieho kola bolo minské memorandum o zastavení paľby.
„Ukrajina potrebuje mier a v tejto otázke neexistuje rozdielnosť názorov medzi prezidentom, parlamentom a vládou,“ snažil sa Porošenko rozptýliť podozrenia na túto tému. Na druhej strane, ako pripomínajú viacerí pozorovatelia, počas nedávnej návštevy prístavu Mariupol prezident ubezpečoval, že "nikomu sa nechystáme odovzdať ukrajinské územie, ktoré okupujú separatisti“.
K samotnému konfliktu na juhovýchode krajiny Porošenko povedal, že „vojnu so zbraňami vyhrať nemôžeme, pretože nám to Rusko nedovolí“.
„Nemáme ilúzie o tom, že by sa nám podarilo nasadením niekoľkých práporov vyriešiť problém v Luhansku či Donecku. Jednoducho nám to nedovolia. Čím viac tam skoncentrujeme naše jednotky, tým viac tam bude ruských vojakov,“ tvrdil Porošenko s tým, že „vyhrať môžeme iba mierom“. Podľa prezidenta to však neznamená, že Ukrajina nebude pokračovať v budovaní svojej armády potrebnej „v prípade, že by zlyhal mierový plán“. V tejto súvislosti prezident priznal, že v prvých etapách bojov na juhovýchode krajiny armáda zaznamenala veľké straty vo vojenskej technike.
„Dnes to už môžem povedať, pretože je to minulosťou. Stratili sme 60 až 65 percent vojenskej techniky, ktorá bola v prvej línii, a nemali sme sa čím brániť. Dnes sa nám už podarilo nahradiť stratu každodenným vyzbrojovaním armády,“ povedal prezident v súvislosti so súčasným stavom obranyschopnosti štátu. Na priamu otázku, či Ukrajina dostala zo zahraničia smrtonosné zbrane, odpovedal záporne.
„Máme dostatok guľometov, tankov, raketometov, rakiet, diel a ďalšej výzbroje, čo nám dovoľuje kontrolovať frontovú líniu,“ povedal Porošenko. Napriek tomu pripomenul, že ukrajinská armáda dnes stále potrebuje niektoré druhy vojenskej techniky a spotrebného materiálu. „Dostali sme všetko, čo sme mohli dostať: spravodajskú a sledovaciu techniku, radary a ďalšie vybavenie, ktoré nám umožňujú mnohonásobne zvýšiť účinnosť našich zbraní a modernizovať ich,“ dodal Porošenko.