Americký prezident Barack Obama počas stretnutia vyhlásil, že jeho krajina chce v snahe o ekologicky šetrnú ekonomiku hrať vedúcu úlohu spolu s Čínou. Historicky najväčšej schôdzky o klimatických zmenách sa zúčastňuje viac ako 120 svetových politikov.
Z jednodňového summitu na pravidelnom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN má vzísť rámcový návrh novej globálnej zmluvy o boji proti klimatickým zmenám. Tá má byť pripravená na budúci rok.
„Zmena klímy ohrozuje ťažko získaný mier, náš blahobyt a šancu pre miliardy ľudí. Je to hlavná úloha dneška. Naša reakcia rozhodne o budúcnosti. Potrebujeme každú ruku,“ vyhlásil Pan. Zmena podnebia podľa neho predstavuje pre ľudstvo historicky najväčšiu výzvu. „Ľudské, ekonomické a environmentálne náklady klimatických zmien budú čoskoro neúnosné,“ dodal.
„Dnes musíme svet dostať na iný kurz,“ zdôraznil a vyzval všetky vlády, aby do parížskeho klimatického summitu na konci budúceho roka dali „vážne prísľuby“ ohľadom zníženia emisií oxidu uhličitého (CO2).
Šéf Bieleho domu vyhlásil, že sa počas schôdzky s čínskym prvým vicepremiérom Čang Kao-limom zhodli na tom, že ich krajiny sa majú v otázke boja s globálnou zmenou klímy chopiť vodcovskej roli. USA a Čína sú najväčšími svetovými znečisťovateľmi ovzdušia skleníkovými plynmi, doteraz však v aktivite smerujúcej k ich znižovaniu zaostávali najmä za európskymi krajinami.
Žiadny štát teraz nesmie zostať bokom, aby naše deti nežili vo svete, ktorý už nebudú schopné dať do poriadku, povedal Obama. Zároveň apeloval na prijatie ambicióznej dohody, v ktorej by sa podľa neho mali k rozhodným krokom zaviazať aj rozvíjajúce sa ekonomiky. Spojené štáty podľa prezidenta dodržia svoj cieľ a do roku 2020 znížia emisie oxidov uhlíka o 17 percent oproti hodnotám z roku 2005.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v New Yorku sľúbil, že EÚ dodrží svoj záväzný cieľ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990 a využívať na výrobu elektriny 27 percent obnoviteľnej zdroje. „V tomto rozhodujúcom boji nezlyháme,“ uistil Barroso.
Rozvojovým krajinám potom prisľúbil na nasledujúcich sedem rokov dotácie na podporu získavania energie z obnoviteľných zdrojov vo výške troch miliárd eur.
Francúzsky prezident François Hollande len za svoju krajinu sľúbil prispieť v najbližších rokoch miliardou dolárov (vyše 763 miliónov eur) do klimatického fondu OSN.
Na krátiaci sa čas v boji proti klimatickým zmenám v utorok upozornil napríklad herec a novopečený posol mieru OSN so zameraním na boj proti klimatickej zmene Leonardo DiCaprio či bývalý americký viceprezident Al Gore. „Všetko, čo potrebujeme, je politická vôľa a politická vôľa je obnoviteľný zdroj,“ vyhlásil Al Gore.
Pri príležitosti summitu v utorok Program OSN pre životné prostredie (UNEP) oznámil spustenie iniciatívy Partnerstvo pre efektívne spotrebiče a zariadenia. Ich širšie používanie by mohlo znížiť celosvetovú spotrebu elektriny o viac ako desatinu a navyše usporiť 350 miliárd dolárov. Globálne emisie CO2 by sa tým dali znížiť o 1,25 miliardy ton ročne, uviedol UNEP.
Vlády i firmy na okraj summitu v spoločnej deklarácii tiež prisľúbili, že do roku 2030 prestanú s výrubom lesov a opäť zalesnenia plochu 350 miliónov hektárov, čo je viac ako rozloha Indie.
IPCC v apríli publikoval závery práce viac než tisícky odborníkov, z ktorých vyplýva, že svet smeruje k vyššiemu otepleniu ako o dva stupne Celzia. To je pritom hodnota, ktorú štáty stanovili ako hraničnú, aby svet nepocítil najhoršie dôsledky zmeny klímy.