"Rokujeme… a keď bude prijaté spoločné rozhodnutie, Turecko sa nebude brániť zohrať svoju úlohu,“ povedal minister v očakávaní podpory ďalší spojeneckých "pästí“. Pritom tureckí Kurdi už niekoľko dní žiadajú Ankaru, aby pomohla ich bratom v Sýrii pri obrane mesta Kobani na spoločnej hranici. Už niekoľko dní totiž čelia útokom tzv. Islamského štátu, ktorého stúpenci však nemajú nič spoločné so skutočným islamom.
Namiesto útoku zákaz vychádzania
Turecké vedenie by najradšej zmietlo vládu Bašára Asada v Damasku. Podľa niektorých politológov je to „vyšší“ cieľ, ako zničenie teroristov z tzv. Islamského štátu. Ankara oveľa operatívnejšie reagovala na spomínanú žiadosť "svojich“ Kurdov. Podľa BBC už vyhlásila zákaz vychádzania v juhovýchodných, stále nepokojných oblastiach krajiny. Sú však mimo územia, ktoré navštevujú aj slovenskí turisti. Podľa rezortu zahraničia sú turecké letoviská naďalej bezpečné.
Turistom zatiaľ nič nehrozí
Napriek tomu platí, že je možné cestovať zatiaľ len do oblastí vzdialených 40 kilometrov od pohraničného pásma na turecko-sýrskej a turecko-irackej hranici. V rovnakom duchu informujú aj cestovné kancelárie. Väčšina z nich už lietať do Turecka prestala koncom septembra, keďže vtedy sa oficiálne končí sezóna v tejto destinácii. Pobyty napriek tomu ešte ponúka napríklad Firo Tour.
„V piatok sa nám vracajú dovolenkári a na nič sa počas pobytu nesťažovali. Česká pobočka bude lietať do Turecka ešte štyri týždne a nikto pobyty neruší. Teroristické útoky boli aj v Istanbule a ľudí to neodradilo od dovolenky, pretože priamo v letoviskách a hotelových komplexoch sú všetci v bezpečí,“ povedal pre Pravdu Marcel Siekel, obchodný riaditeľ Firo Tour. Podľa Siekela by sa situácia zmenila vtedy, ak by radikáli prenikli dovnútra krajiny a v Turecku by vypukla vojna. „To si však neviem reálne predstaviť, keďže Turecko je veľmi silná krajina,“ pripomenul Siekel.
Za všetko môže Asad?
„Turecko vždy upozorňovalo svetovú verejnosť na teroristickú hrozbu, ktorá sa zrodila na území Sýrie a Iraku,“ povedal v televízii TRT Haber minister Çavuşoglu a dodal, že za všetkými existujúcimi problémami v Sýrii je vláda Bašára Asada.
„Režim Asada dal podnet na vytvorenie radikálnych a teroristických skupín v Sýrii a nik dnes nevie, aké ďalšie skupiny sa môžu zajtra objaviť v oblasti,“ vyjadril presvedčenie turecký minister s tým, že pomôcť treba v prvom rade tzv. umiernenej sýrskej opozícii. Pritom dodnes nik nedokázal určiť hranicu medzi ňou a „nepriateľskou“ radikálno-teroristickou sýrskou opozíciou.
Minister Çavuşoglu vo štvrtok zároveň upozornil, že samotné letecké útoky na teroristické ciele problém nevyriešia a tlmočil žiadosť Ankary vyhlásiť bezletovú zónu nad kontroverznou oblasťou "v záujme ochrany čoraz väčšieho počtu utečencov“. USA i NATO takúto možnosť zatiaľ nepripúšťajú.
Podľa niektorých pozorovateľov možno preto, lebo sa obávajú reakcie svetovej verejnosti, ktorá má ešte v živej pamäti „obranný“ účinok bezletového pásma v Líbyi a predtým dvoch ďalších v Iraku. Podľa ruského politológa Alexandra Ignatenka Ankara by sa najradšej chcela zbaviť 150-tisíc kurdských utečencov na svojom území a poslať ich späť do Sýrie do novovzniknutého tzv. nárazníkového pásma pod „dáždnik“ bezletovej zóny. „Myslím, že neexistuje jednoduchý a jasný spôsob, ako vyriešiť problémy, ktorých sme svedkami,“ reagoval vo štvrtok vyhýbavo v Ankare šéf aliancie Stoltenberg na tureckú žiadosť o bezletové pásmo.
V súvislosti s možnou teroristickou hrozbou Turecku zo strany tzv. Islamského štátu viacerí pozorovatelia pripomínajú, že vzťahy Ankary s tzv. IŠ nie sú ani zďaleka studené. Hlavne preto, lebo bojuje proti „nepokorným“, a tým pre Ankaru nebezpečným Kurdom na severe Iraku i na hranici s Tureckom.