V jednom z najzložitejších volebných systémov sveta, ktorý je neefektívnym dedičstvom povojnového kompromisu spred takmer dvoch desaťročí, Bosniaci, Srbi a Chorváti v nedeľu volili dovedna štyroch prezidentov a trinásť parlamentov. Predbežné výsledky naznačujú, že všetky tri štátotvorné národy uprednostnili doterajších lídrov.
V Republike Srbskej prezidentský post obhájil Milorad Dodik, ktorý presadzuje oddelenie svojej časti krajiny od bosniacko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny. Do trojčlennej kolektívnej hlavy štátu Bosniaci opätovne zvolili Bakira Izetbegoviča, stúpenca silného unitárneho štátu. V obave, že pri takom modeli by v Bosne dominoval najpočetnejší národ, Izetbegovičovu predstavu odmietajú nielen Srbi, ale aj Chorváti.
Najmenší štátotvorný národ do prezídia krajiny zvolil Dragana Čoviča, ktorý v kampani sľuboval vytvorenie chorvátskeho útvaru v Bosne. Izetbegovičova i Čovičova strana, ktoré sa podieľajú na moci v Bosne už od vojny, medzi bosniackymi a chorvátskymi voličmi potvrdili svoju dominanciu aj vo voľbách ostatných úrovní. Menej presvedčivé je víťazstvo nacionalistov v Republike Srbskej. Dodik post prezidenta obhájil iba tesne, a jeho kandidátka do celoštátneho prezídia utrpela porážku od Mladena Ivanoviča z opozičného Zväzu za zmenu. „Nechce sa mi veriť, že by sa Srbi takto rozhodli, keď vedia, že Ivanoviča podporujú Bosniaci i medzinárodné spoločenstvo,“ citoval Dodikovu reakciu spravodajský portál B92.