Nemecká kancelárka nestála o líderstvo v Európe

Nemecko je momentálne do značnej miery lídrom Európy. Po ekonomickej stránke, ale čoraz viac aj v oblasti napríklad zahraničnej politiky. Nakoľko je to zásluha líderstva kancelárky Angely Merkelovej a nakoľko sa na tom podieľali iné faktory?
Je to skôr výsledok niečoho iného. Nie Merkelovej politiky. Nemecko prešlo ekonomickou krízou posledných rokov pomerne úspešne. Hoci sa teraz zdá, že sa to mení. Ekonomický výkon Nemecka slabne. Počas krízy však Berlín vyzeral najsilnejší, dokázal si udržal exportný potenciál. Merkelová sa v takejto situácii stala hegemónom.

Aj keď ja zvyknem hovoriť, že o to nikdy nestála. Kríza ju prinútila k aktivite, hoci bolo jasné, že nechce byť lídrom. Je rozhodnutia boli ovplyvnené udalosťami. V médiách vyzerala pomerne silno. Až postupne sa snažila veci ovplyvniť v tom zmysle, čo pokladala za správne pre Európu. Nešlo však o nejakú širšiu politickú víziu. Merkelová jednoducho trvala na úsporných opatreniach a vyrovnaných rozpočtoch. Nie je to však príliš veľa.

Dá sa povedať, že bez krízy by možno jej postavenie nebolo také silné, lebo by sa nestala ani tým hegemónom z donútenia?
Merkelovú budú vnímať ako úspešnú, kým nemecké hospodárstvo bude pomerne silné. Nemci majú radi lídrov, ktorí sa spoliehajú na konsenzus. V tomto zmysle sa prihovára Merkelová kresťanským i sociálnym demokratom, dokonca aj časti prívržencov Zelených. Bez krízy by však pozícia Nemecka v Európe naozaj nebola taká silná a jednoznačná. Väčší vplyv by malo Francúzsko. Paríž tvoril tradičný vodcovský tandem s Berlínom v Európskej únii. Francúzsko je však veľmi oslabené. Súhlasím preto s tým, že bez krízy by postavenie Merkelovej bolo slabšie. Netvrdím, že by ju nevnímali ako úspešnú, ale nebolo by to také jednoznačné.

Čo si „priemerný“ Nemec myslí o Merkelovej?
Povedal by, že bez ohľadu na jej politické preferencie je to milý človek. Vyzerá to tak, že je pokojná. Keď sme však už hovorili o jej schopnostiach lídra, tak Merkelovej aj nemecké médiá vyčítajú, že sa neraz riadi princípom: počkáme a uvidíme. Potom sa však problémy stanú takými naliehavými, že s nimi niečo treba robiť. Ľudia to však vnímajú, že sa snaží uvažovať o veciach, nekoná unáhlene. Nemeckým voličom sa to páči.

Merkelová vyrástla v tieni iného politického velikána Helmuta Kohla. Hovorilo sa o nej, ako o jeho dievčati, potom sa s ním rozišla. Teraz si môžeme v Kohlových neautorizovaných pamätiach prečítať, že nemal pre ňu pekného slova. Ako by ste porovnali Kohla a Merkelovú?
Merkelová sa naučila od Kohla, ako sa pohybovať v rámci straníckej politiky. Vie, ako sa zbaviť svojich možných oponentov, ako ich odsunúť do úzadia. Tak, ako to robil aj Kohl. Dokáže si budovať širokú základňu. Merkelová a Kohl sa však osobnostne líšia.

Ako sa to prejavuje?
Aj Kohla mala časť voličov rada. Oveľa viac však spoločnosť rozdeľoval ako Merkelová. Kohl tým bol frustrovaný. Hneval sa, že ho časť najmä ľavicových intelektuálov vníma ako provinčného lídra. Dokonca idiota, ktorý nerozumie globálnym otázkam a je len obmedzený konzervatívec. Merkelová čelí podobnej kritike, ale nepolarizuje ľudí. Ako som povedal, aj tí, čo s ňou politicky nesúhlasia, si o nej myslia, že je ako človek príjemná. Tí, ktorí nemali radi Kohlovu politiku, o ňom väčšinou hovorili, že je hrubý a manipulatívny.

Môže Slovensko nejaký spôsobom ovplyvniť rozhodnutia Merkelovej?
Nie je to jednoduché. Menšie krajiny majú predsa len v únii obmedzenejší priestor na manévrovanie. Väčšie štáty majú viac vplyvu v inštitúciách a nezanedbateľnú úlohu zohráva aj ekonomická sila. Slovensko má teda obmedzené možnosti, ako ovplyvniť rozhodnutia Merkelovej. Je tu však priestor v rámci Vyšehradskej štvorky, ktorá, keď bude úspešná, môže mať aj vplyv. Slovensko má najväčšiu šancu riešiť s Merkelovou veci týkajúce sa eurozóny, keďže ste jej členom.

Máte problémy s nezamestnanosťou či s chudobou, ale prežili ste krízu pomerne úspešné. Merkelová môže načúvať slovenským lídrom, ako zvládli prechod od komunizmu až k eurozóne. Aj ako sa dívajú na úsporné opatrenia a dianie v eurozóne. Nemecko tiež potrebuje vedieť, čo si myslia ostatní v Európe. Slovensko môže byť v tomto smere aktívne, bez toho, aby si niekoho pohnevalo.

Kresťanská demokratka Merkelová navštívi sociálneho demokrata Roberta Fica. Hrá nejakú úlohu v ich vzťahoch rozdielna politická príslušnosť?
Fico je na európskej scéne pomerne pragmatický. A Merkelová sa díva na to, či má v Bratislave partnera. Navzájom sa teda vypočujú. V súčasnej situácii v Európe sa okrem toho do istej miery objavuje potreba budovanie koalícií naprieč politickým spektrom.

Populistické sily, extrémna pravica a do istej miery aj radikálna ľavica zaznamenali úspechy. Centristické strany by mali spolupracovať a riešiť problémy nezamestnanosti, vzdelávania či rastúcich životných nákladov.

Merkelová má 60 rokov. Zostane ešte v politike?
Naozaj musíme byť opatrní, čo sa týka predpovedí. Kohl v roku 1994 povedal, že sú to jeho posledné voľby. V roku 1998 však kandidoval znovu a prehral. Merkelová tiež do istej miery pripomína, že nebude kancelárkou naveky. Môže sa stať, že povie, že už má toho dosť v nemeckej politike, ale bude sa snažiť v budúcnosti o kreslo predsedu Európskej rady či Európskej komisie. Určite by však chcela zanechať svoju CDU v dobrej kondícii.

Bude veľmi zvažovať, či má skončiť, ak by to znamenalo, že to výrazne poškodí stranu. Pravdepodobne rieši, kto by ju mohol nahradiť. Nenechala veľa priestoru prirodzeným nástupcom. Zdá sa však, že sa to trocha mení. Možno Merkelová smeruje k podpore ľudí, ako je napríklad súčasná ministerka obrany Ursula von der Leyen. Stále však čaká, ako sa situácia vyvinie.