Blížime sa k ukrajinským parlamentným voľbám, konajú sa 26. októbra. Ako hodnotíte kampaň?
Voľby sú veľmi dôležité. Spoločne s výberom prezidenta ide o akési obnovenie ukrajinského politického systému. Predchádzajúci parlament bol pred dvoma rokmi zvolený v pomerne slobodných, ale neférových voľbách. Teraz Ukrajina zažíva asi po prvý raz vo svojej histórii normálnu kampaň.
V akom zmysle?
Všetky predchádzajúce kampane boli veľmi špinavé. Objavilo sa v nich veľa nátlaku, manipulácií. A okrem toho voľby boli v minulosti svojím spôsobom referendom o Ukrajine. O prežití, nezávislosti, o civilizačných rozhodnutiach. V terajšej kampani to už nie je problém. Nehovorí sa v nej, či má ísť Ukrajina smerom k Západu alebo Rusku a koľko jazykov máme používať. V minulosti politici tieto témy umelo nafukovali. Všetci ich spomínali, hoci nikto presne nevedel, čo znamenajú. A bolo tiež jednoduchšie riešiť ideologické problémy, nie skutočné. Teda nezamestnanosť, kriminalitu, korupciu.
Ukrajina je však v podstate vo vojnovom stave s Ruskom a na predvolebnej kampani sa to až tak neodráža?
Znie to paradoxne. Ale voľby nie sú o existencii Ukrajiny. Závažné problémy však riešime. Najmä nespokojnosť s postupom vlády v konflikte. Prezidenta a kabinet kritizuje celá opozícia. Na jednej strane sú radikálni nacionalisti. Hovoria, že Kyjev robí ústupky, stráca územie. Na druhej strane je „postjanukovyčovský“ tábor. Podľa neho má zase vláda urobiť ešte viac ústupkov a akceptovať ruský plán federalizácie, ktorý by však z Ukrajiny urobil ďalšiu Bosnu. A to je krajina, ktorá nefunguje. Nie je to akceptovateľný plán. Vytvorilo by to systém, v ktorom by jeden región pod moskovskou kontrolou mohol blokovať všetko v krajine. Neboli by sme žiadne Švajčiarsko či Nemecko. Takže v kampani sa riešia všetky tieto otázky, ktoré však vyplývajú zo skutočného stavu vecí. Nie nejaké umelé problémy. Tie pravdepodobne zmizli preto, lebo politické usporiadanie sa zmenilo.
Ako?
Prišli sme o Krym. Bolo to hlavná bašta postsovietskych voličov. Rovnako je to aj s časťou Donbasu. Znamená to, že vo voľbách nemáme debatu medzi prívržencami Sovietskeho zväzu a odporcami. Lebo to je základ konfliktu. Nie Ukrajina verzus Rusko.
Takže politicky je svojím spôsobom Ukrajina na tom lepšie, keď nerieši Krym a Donbas?
O tejto otázke už roky diskutujú ukrajinskí intelektuáli. Niektorí aj o tom, že by bolo lepšie zbaviť sa Donbasu. Krym je zložitejší problém, lebo tam žijú Tatári. Nemali by sme o nich rozhodovať. Mali by mať ochranu, musí to byť medzinárodná otázka. Momentálne čelia nátlaku zo strany Ruska, zastrašujú ich. Moskva vyrába príbehy o tom, akí sú extrémisti. Nie je to pravda. O Donbase sa však na Ukrajine hovorí roky. Osobne si však myslím, že by bolo lepšie krajinu udržať pohromade. Podľa prieskumov to hovorí aj väčšina Ukrajincov, dokonca aj tí, čo žijú v Donbase.
Existuje však riešenie pre Donbas?
Prezident Petro Porošenko hovorí o trojročnom pláne prechodného obdobia na vyriešenie otázky Donbasu. Nie som si istý, či je to možné. Predpokladám, že to bude zamrznutý konflikt. Na dlhé roky. Ako Podnestersko. A ono to možno nie je úplne zlé riešenie. Keby Ukrajina za tento región neniesla zodpovednosť, azda len tak, že by platila penzie dôchodcom. V podstate sa dá Donbasu povedať, že ak sa chce odtrhnúť, nech si ide. Ale jeho štátnosť nebude uznaná. Bude to teritórium okupované Ruskom. Nejde ani o celý donbaský región. Len asi o jeho tretinu. Ukrajina by to zvládla. Nie je pravda, že by Donbas vytváral krajine nejaké obrovské HDP. Okrem toho ľudia z tejto oblasti nie sú zvyknutí na zmeny. Nebudú sa prispôsobovať novým poriadkom či meniť zamestnanie. Kultúrne majú radi svoj ZSSR, Stalina a teraz Putina. Ich hodnoty sú veľmi archaické.
Foto: SITA/AP, Dmitry Lovetsky
Hovoríte, že Ukrajina by odčlenenie Donbasu zvládla. Vyhovoval by zamrznutý konflikt Rusku?
Moskva nemá veľmi na výber. Jej čarovným snom môže byť Novorusko. Nie je to však reálne. Putin urobil chybné rozhodnutia a bude sa snažiť nájsť cestu zo situácie von. Potrebuje niečo prezentovať ako víťazstvo. Zamrznutý konflikt by bol pre neho druhý najlepší scenár. Prvý, obsadiť Ukrajinu, nie je možný. Ale zamrznutý konflikt je aj druhý najlepší scenár pre Kyjev. Nepodarí sa nám vziať si celý Donbas späť. Pokúšali sme sa o to. Na konci augusta bolo jasné, že to nie je možné. Putin sa zapojil a ukázal, že to Ukrajine nedovolí.
Prečo si myslíte, že Putin urobil chybné rozhodnutia?
Nečakal, že Ukrajina sa zmôže na odpor. Prezident Viktor Janukovyč vedome všetko zničil. Za jeho vlády boli minister obrany, riaditeľ tajných služieb aj šéf jeho osobnej ochranky ruskí občania. Pre Putina bolo prekvapením, že Kyjev sa zmohol na vojenský odpor. Ukázalo sa tiež, že po rusky hovoriaci občania Ukrajiny nie sú až takí nadšení, aby podporovali Moskvu vo všetkom. Zdá sa, že Putin sa tu chytil do pasce vlastnej propagandy. Lenže to vyzerá tak, že jeho etnicko-archaický prístup k národu nie je v zhode s 21. storočím. Všetci Íri hovoria po anglicky, ale nie sú Angličania. Ľudia žijúci na Ukrajine nie sú Rusi žijúci v Rusku, Majú iný pohľad na svet aj iné kultúrne a historické tradície. A myslím si tiež, že Putin nečakal, že Západ bude nejako zásadnejšie reagovať na dianie na Ukrajine.
Predstavuje to pre Rusko problém?
Nie som veľmi nadšený sankciami. Podľa mňa sú veľmi kompromisné a mierne, ale aspoň niečo Západ urobil. Putin nečakal ani to. Spomeňte si napríklad na vojnu v Gruzínsku. Pre ňu Moskva nemala žiadny problém na Západe.
Keď sa vrátime ku kampani…
Porošenkov blok vedie v prieskumoch. Nie je to prekvapenie, prezident vyhral voľby jasne. Stále je populárny. Porošenko však bude odkázaný na koalície. Nevyzerá to ako problém, lebo má proeurópskych partnerov. Prezident sa zatiaľ môže spoliehať na podporu ľudí, dokázal si ich nakloniť. Snaží sa vysvetľovať mierový plán. Obracia sa aj na tých, čo ho kritizujú. Odkazuje im, že keď chcú len bojovať, nech zoberú zbrane a môžu ísť na východ Ukrajiny. Samozrejme, že konflikt pomáha nacionalistom. Pozrite sa však na prieskumy pred voľbami. Nacionalisti nie sú v žiadnom prípade nejako populárni. Pri politickom zoskupení Svoboda nie je jasné, či sa dostane do parlamentu. A to ani nespomínam Pravý sektor. Áno, radikáli, či už pravicoví, alebo ľavicoví, sú v čase krízy vždy najviditeľnejší. Lebo sú najodhodlanejší bojovať. Demokrati rozmýšľajú nad diplomatickými riešeniami.
Okrem politických problémov má však Ukrajina aj ekonomické. Objavujú sa dokonca úvahy, že by hospodárstvo mohlo skolabovať a stále nie je jasné, ako budú vyzerať dodávky ruského plynu. Akékoľvek ekonomické reformy budú veľmi bolestivé. Čo s tým?
Ťažko sa hovorí o reformách v čase vojny. Tie si vyžadujú aj investície a konflikt je drahý. Dúfam však, že vojna sa skončí. Ukrajina potom bude môcť vytvoriť lepšie prostredie pre investorov a začať s pomerne radikálnymi reformami. Doteraz vláda urobila niekoľko krokov. Ekonomika by ma byť viac transparentná, vidíme snahu o lepšiu kontrolu verejného obstarávania. Korupcia už nie je tak jednoznačne sponzorovaná vládou, ako sme toho boli svedkami v minulosti. Samozrejme, je potrebné urobiť oveľa viac. Ukrajina má však výhodu v tom, že produkuje veľa potravín. Znamená to, že tento trh bude fungovať. Ukrajinci si za tie roky zvykli na hospodárske problémy a ich životná úroveň sa nedá porovnať napríklad s Nemeckom. Bude však veľmi dôležité, aby ľudia spolu s reformami dostali nádej. Že aj keď zmeny k lepšiemu neprídu zo dňa na deň, tak predsa len prídu. Musia vidieť, že politici sú transparentnejší, že sa znižuje miera korupcie.
Ako sa k ekonomickým reformám budú stavať oligarchovia?
Sú veľmi vplyvní. Roky vytvárali politickú scénu. Jedným z problémov Janukovyča bolo, že zničil túto rovnováhu. Chcel príliš veľa, bol nenásytný. Mnohých oligarchov si znepriatelil. Čo sa týka reforiem, myslím si, že pre mnohých bude záujem štátu aj ich záujmom. Možno niečo stratia z majetku, ale keď bude Ukrajina lepšie fungovať, aj oni sa budú cítiť bezpečnejšie. Hovorím najmä o oligarchoch, ktorí skutočne podnikajú, majú závody. Je tu aj skupina, ktorá zbohatla len na špekuláciách, manipuláciách so štátnym rozpočtom a na verejnom obstarávaní či na falošných odpočtoch DPH. Títo ľudia určite neprivítajú zmenu. Väčšina z nich však bola spojená s bývalou vládou, angažujú sa oveľa menej. Časť odišla do Ruska, niektorí aj na Západ.